Choď na obsah Choď na menu
 

Malatiná 2007

21. 2. 2007

 

 

Malatiná - ako inak a prečo nie.

 

V sobotu 21.2.2007 sme sa trochu netradične zúčastnili akcie 

VIII. ročník zimného lyžiarskeho a pešieho prechodu Malatinskou Magistrálou.

Úvod bol pre mňa dosť náročný, bol som v piatok na pohrebe, basu sme pochovali, trochu sme ju zapili, do postele som sa dostal o pol druhej a už v aute mi bolo pěkne blbě.

Boli sme dvoma autami, Jožko Iljič Priehoda a Ľubo Nezávislosť Sloboda.

Ja som bol v Lubovom s Jankou a Monikou a s Jožkom šla Milka, Jožko – Ugy zvaný, a Vlado so synom nemalým. Mal isť aj Maroš ale časy našich odchodov sa minuli a on sa predsa nebude nervovať a ponáhľať.

Ľubo mu pôvodne povedal o siedmej a potom sa to zmenilo na šiestu, ale to mu už akosi zabudol dať vedieť.

Okrem nás tam bol od nás aj autobus Harcegovcou, ktorí tam boli už po štvrtý krát.

Registrácia bola na mestskom úrade, poplatok 2 eurá, v cene aj občerstvenie a kapustnica v cieli. Na trať sme vyrazili okolo deviatej, snehu bolo habakuk.

Zvláštnosťou bolo, že sa štartovalo z dvoch miest na tú istú trasu. Z našej strany sa hrdinsky ujala vedenia a prešľapávania stopy Monika.

Za dedinou sme sa napojili na druhú stopu a pokračovali všetci spoločne. Bolo vytýčených viac tratí na bežky a aj pre peších. My sme si vybrali 28 km. trať skoro bez prevýšenia, zväčša po lúkach so 7 km. zachádzkou okolo  kopca Hula. T

eplota bola pod nulou a mazalo sa modrým a zeleným. Trasa bola prejdená, upravená, sneh bol relatívne pomalší, zjazdy ležérne. Obrátka bola na lúkach, pri tiahlom poldruha kilometrovom zjazdíku. Sem tam aj slniečko vykuklo, ale výhľady neboli žiadne.

Občerstvenie bolo v starej drevenici, kde horeli dva ohne, nalievalo sa, spievalo, ľudia jedli a deti sa vozili na saniach ťahaných dvoma koňmi po okolitých lúkach.

Pár kilometrov za drevenicou bola odbočka na okruh okolo Huli, ktorú väčšina lyžiarov hrdinsky ignorovala. My sme si to ale odbehli, ležérne stúpanie po zvažniciach, mierne zjazdy, žiadne výhľady.

Keď sme už mali Malatinú na dohľad, tak nás prekvapil strmší, lúčny zjazd a veru pár bežkárov v ňom nechalo svoje razítko. Potom už len jeden flek v lese a boli sme pri dedine.

Jedno sa ale povedať musí – kapustnicu vedia variť, len s chlebom boli problémy. A sedieť nebolo kde, ľudia sa najedli a sedeli unavení ďalej. Stolov bolo dosť, len sadnúť nebolo kde. čaju bolo habadej a predávali sa aj iné občerstvovače.

Zo strany usporiadateľov to bola moc pekne urobená akcia, trať bola pekná, nefúkalo, snehu habakuk, myslím, že boli všetci spokojný.

Akciu vrelo odporúčam a ak im to vydrží, tak my tam ešte pár krát isto vyrazíme.
                                                                                                             Ďuro