Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

ONDREJKOV MEMORIÁL

 

14. 4. 2007 - Predný Rokoš

Tohtoročný OM sme začali trošku skôr ako obvykle. Už v piatok 13. sme sa zišli na elektrárendkej chate pod Kostolnou Vsou, pri priehrade Nitrianske Rudno.

Dohodli sme sa, že ja a Janko pôjdeme ráno zaistiť hornú časť vápen-
cového rebra. Dakedy sa zaisťoval aj spodok, ale aj menej je viac ako nič.

Lubo nás hodil autom k obchodu a odtial sme vyrazili na Predný Rokoš.
Natiahli sme fixné lano a za hodinu dorazili ostatný. Vyliezli si na prusíkoch hornú časť. Po nich dorazil Jožko Kapusta s deťmi a turistami čo pokračo vali ďalej na Rokoš.

Po dohode s Jožkom sme vybrali najmenšie sedáky a odistili deti, ktoré liezli na skalného koňa. Myslím, že táto časť sa vydarila najviac a po nich si ešte vyliezla hore aj pani učitelka. Nato sa objavila slečna Šulková ktora oficialne akciu organizovala, v spodnej časti odistila troch lezcov a hornú časť vyliezla po našom lane. Naši ešte potom liezli na koňa sprava aj zlavaa troch sa vyšantili.

Majka počas toho púšťala zrnká múdrosti.

"Ja neviem pochopiť, ako si to môžeš zabudnúť potiahnuť prusík",

"Ja mám svoj prusík už osem rokov a stále je perfektný", " to nie je repka, to je slučka kúpená v obchode."

Ja som potom s Vilim, Peťou a Dominikouvyšiel na vršok a zišli sme náučným chodníkom k poľovníckej chate. Ešte hore sa oddelila Domonika a spravila si vrchol Rokoša a cez Rázdelie sa
vrátila do Rudna.

Keď sme prišli do dediny ostatných sme našli pri krčme.

Tam som sa dozvedel, že slečna Šulková sa tam vajadrila, že to bolo nehodné vysokohorského turistu, že to čo sme tam urobili nemá nemá nič spoločné s VHT

- mala jedno šťastie že som tam už nebol. Som v oddieli trinásť rokov a za tú dobu sa to odisťuje vždy rovnako. Mala povedať rovno, že čo nerobí ona je na *ovno.

Dali sme si pivo a šli na chatu.

Večer bolo veselo, hral sa tenis, fotbal, basketbal i pin pong, opekalo sa a skončilo sa na izbe pri gitare, bubne a hrkálkach.

V nedeľu sa zase trochu športovalo a po obede sa to rozišlo domou.

 

 


                                            

                                                         tešilo ma                                   
                                                                                                      Ďuro