VIA la BUMBURIČAK
17.-19.8.2007
V piatok sedemnásteho dňa augustového zahájil Lubo S. výpravu do Lošonca o ôsmej z Prividze. Mňa pribral v Novákoch a v Bystričanoch Peťa Radosu.
O desať štyridsať sme mali prestávku u Baránka v Topoľčanoch. Na kopci nad Piešťanmi bola ďalšia občerstvovačka, kde nás dobehla Maja na sprievodnom vozidle.
Pekný zjazd do Piešťan, kde sme sa pri lodenici stretli s Peťov a Dominikou, ktoré prišli vlakom z Nitry.
O druhej sme vyrazili z Piešťan smerom na Vrbové, Trstín a Lošonec. V Chmeľnici sme mali pizzu a tí čo neposlúchali kelovú polievku. Tam sa pripojil Vilko, ktorý prišiel do Lošonca autom a odtiaľ nám prišiel naproti na biku.
Do Lošonca sme dorazili o siedmej večer, trochu unavený hodne ubolený, hlavne vzadu. Privítal nás Hrmo s rodinou, na grile nám zatancovalo kvarteto kureniec a podávala sa malina.
Ešte sme zbehli do krčmy na čapáka a potom sme to rozbalili u Hrma na dvore. Ešte dorazil Janko z Trnavy vlakom. Bola gitara bubon, hrkálky a spievalo sa. Neskôr sa ukázal aj Dušan s Mirom a Chrčo s priateľkou.
Na spánok sme sa poukladali vo vnútri, skoro vo vnútri i vonku. Ráno sa stávalo o pol deviatej, väčšina vyrážala na túru na Čiernu - vlastne bielu Skalu.
Ja s Peťom sme boli pozrieť priateľku Aninu s Ďurom v Senici. Vrátili sme sa cez priehradu Buková.
Druhý večer sme strávili u Mira na dvore v spoločnosti celej Slobodovskej rodiny. Vilko priviezol Janku z Trnavy. Podával sa perfektný guláš a zapíjal sa Bumburičákom. Zase sa hralo a spievalo, padli dva kartóny plechovíc piva, skrátka bolo fajn. Ráno bol určený štart na osem tridsať. Umyť, najesť kafíčko. posledné pomazanie reťaze a sme pripravený.
Poďakovali sme hostiteľom, pozvali sme ich do lomu v septembri, rozlúčili sme sa s motoristami a vyrazili sme na trať.
Poďakovali sme hostiteľom, pozvali sme ich do lomu v septembri, rozlúčili sme sa s motoristami a vyrazili sme na trať.
Cez Trnavu do Hlohovca. Tam sme mali prvé straty, Peťa a Dominika nasadali na vlak do Nitry. Tam nás dobehlo i Majavozidlo.
Nasledujúci úsek do Topoľčian bol dlhý, únávný a najťažší.
Pred Topoľčanmi sme stretli Moniku, ktorá nám išla oproti. Sadli sme u Baránka a dali obed.
Nasledujúci úsek do Topoľčian bol dlhý, únávný a najťažší.
Pred Topoľčanmi sme stretli Moniku, ktorá nám išla oproti. Sadli sme u Baránka a dali obed.
Po oddychu sme vyrazili na záverečnú etapu cez Partizánske do Bystričian, kde sa oddelil Peťo s Monikou. Ja som skončil v Novákoch a Janko s Lubom pokračovali popod horu do Prievidze.
Na záver by som chcel ešte raz poďakovať domácim, že sa o nás tak dobre postarali, Majke za Majavozidlo, tomu hore za dobré počasie, žiadne defekty, žiadne poruchy na bicykloch a zúčastneným za obetavý výkon.
iščo včul ma bolí zadok
Ďuro