Choď na obsah Choď na menu
 

Nádherná „hromada kameňa“

24. 7. 2008



Nádherná „hromada kameňa“


 

24. 7. 2008

Keď ste niekedy čítali alebo pozerali obrázky zo Švajčiarska, určite tam bola zmienka o „hromade kameňa“. O nádhernej „hromade kameňa“, nazvanej MATTERHORN. Je to jeden z najkrajších a najfotografovanejších vrcholov sveta, týčiacich sa nad malebným mestečkom Zermatt do výšky 4478 m. V auguste roku 2002 som sa vybral prvý krát s klubom VhT Horná Nitra na Matterhorn a pre veľké množstvo snehu na jeho vrchole sme sa museli otočiť. Tento kopec ma tak fascinoval svojou nádherou, že som sa sem musel vrátiť. Po rôznych peripetiách s dovolenkami i zraneniami konečne 24. 7. 2008 nastal deň nášho odchodu. O 14,30 hod. nasadám k Paľov a Milanovi do jeho Peugeotu naloženého materiálom a potravinami snáď na mesiac a vyrážame smer Švajčiarsko.

Po krátkom spánku na jednom z rakúskych parkovísk a „menších problémoch“ na švajčiarskych hraniciach (nemal som žiaden doklad totožnosti len rok neplatný pas), sme konečne dorazili do Täschu. Odtiaľ sme sa vybrali do Zermattu zistiť počasie na nasledujúce dni. Večer balíme veci na 4 – 5 dní a ráno vyrážame lanovkou na Klein Matterhorn 3883m. Tu sme v rámci aklimatizácie vystúpili za pekného slnečného a nezvyčajne teplého počasia na 4164 m vysoký Breithorn. Perfektný bivak na 10-centimetrovom polystyréne sme spolu s tromi Čechmi strávili v tuneli lanovky. Po nočnom snežení, keď do rána napadlo 8 cm snehu, sme sa zobudili do nádherného slnečného rána. Po zostupe na Schwarzsee 2583m sme ešte v ten deň vystúpili do kempu pri chate Hörnli do výšky 3260 m. Postavili sme stan, nachystali veci na ráno a oddychovali.

Nastal deň „D“. Vstávame o 3,00 hod., obloha je jasná posiata snáď miliónmi hviezd. Vystupovať sme začali pár minút pred vodcami, ale keby človek ako chcel, ich tempu nedokáže konkurovať. Samotný výstup prebiehal bez problémov až na jedno zaváhanie, kde sme v dolnej časti zbytočne preliezli skalnú vežu, čo nás mierne zdržalo. Počasie bolo krásne slnečné, občas nás zahalili husté mraky, ale skala bola suchá s občasnými snehovými poľami, tak sme skoro až na chatu Solvay vo výške 4003 m liezli bez istenia. O 7,45 hod. sme na chate a po malom občerstvení pokračujeme ďalej. V hornej časti bolo treba už aj istiť, pretože bolo dosť snehu, ale čo bolo horšie, pred samotným vrcholom začali schádzať vodcovia s klientmi, ktorí v niektorých úsekoch dosť spomaľovali náš výstup. Ale po ôsmich hodinách presne o 11,43 hod. sme dosiahli náš cieľ. Stojíme na MATTERHORNE vo výške 4478 m! JE TO NEOPÍSATEĽNÝ POCIT. Vrchol je zahalený v mrakoch, ale po pár minútach na naše veľké prianie sa mraky rozišli a nám sa naskytol úžasný pohľad na okolitú scenériu. Pár záberov a telefonátov príbuzným a po trištvrte hodinke upaľujeme dole. Zostup po súvislej snehovej prikrývke bol dosť nepríjemný, ale až na chate Solvay sme zistili, že aj dosť pomalý. Prvých 470 výškových metrov zostupu nám trvalo neuveriteľných 5 hodín. Bolo 17,35 hod. a teraz nastala dilema, či pokračovať ďalej a riskovať, že sa niekde „zasekáme“ alebo prečkať noc na Solvayke. Problém bol aj v tom, že ja som už na vrchole nemal ani kvapku vody. Vzápätí na chatu zostúpili dvaja Taliani a jeden francúzsky manželský pár, ktorí tvrdili, že cestu dolu poznajú a za 4 hodinky sme dole. Tak rozhodli za nás. Lenže až pri samotnom zostupe sme zistili, ako tú cestu (ne)poznajú. Schádzali sme až na pár dramatických chvíľ vcelku v pohode, len znova „trocha“ pridlho. Trošku zmorení ale šťastní sme to po KRÁSNYCH 26 hodinách mali za sebou.

Pár hodín sme si zdriemli a ešte v ten deň sme zostúpili až do Zermattu s malou zastávkou na Schwarzsee, kde sme náš úspešný výstup zapili (za čo ďakujeme nášmu „sponzorovi“ Peťovi Čulenovi). V Zermatte sme stretli našich kamarátov (Ľuba, Peťa, Janku a Mira), ktorí o pár dní toľko šťastia ako my nemali. Aj keď už pred 8,00 hod. boli na Solvayke, tu ich a všetkých ostatných vrátane horských vodcov vrátili horskí záchranári, pretože sa vraj blížila silná snehová búrka. Ale zadosťučinením im bol ďalší deň výstup na taktiež pekný 4634 m vysoký Duforzpitz v oblasti Monte Rosy.

My sme sa ďalšie ráno zobudili do nádherného slnečného dňa. Moji parťáci Milan a Paľo zostali oddychovať v kempe, pretože navečer sme mali naplánovaný výstup na najvyšší vrchol centrálneho Švajčiarska - 4545 m vysoký Dom a ja som si spravil menší trek okolo Zermattu. Na jeho vrchol sme ale nevyšli – niežeby sa nám nechcelo, ale asi sme to dobre nedomysleli, pretože po predchádzajúcom nepríjemnom takmer 1600 metrovom zostupe nás čakalo hneď druhý deň 3000 metrové prevýšenie. K tomu zaúradovali únava, Milanove „prehánky“ a čiastočne aj počasie a tak sme to v sedle vo výške 3723 m otočili.

Napriek tomuto neúspechu sme náš cieľ splnili a tak sme sa mohli SPOKOJNÍ a ZDRAVÍ vrátiť domov k našim blízkym, ktorým SME VĎAČNÍ ZA TO, ŽE NA NÁS PO CELÝ ČAS MYSLELI a držali nám palce.

P.S. ...a ja Ja...no Mikula osobitne chcem POĎAKOVAŤ Milanovi Šemrincovi za to, že celú túto parádu pripravil a zdravých nás doviezol domov. No a samozrejme ĎAKUJEM aj Palinovi Matlovičovi, že všetko perfektne zvládol, ale hlavne, že s nami bol. (Palino, my si rozumieme...) CHLAPCI ĎAKUJEM!!!!!!!


                                                                          Autor: Ja...no