Choď na obsah Choď na menu
 

    

Skalka - 3. 2. 2008

 

Ďalší víkend - ďalšia nedeľ - ďalšia cesta na Skalku za dobrou bežolyžovačkou v zložení Peťo - vodič, Ja spolujazdec, Janka, Monika a Maroš, ako spolujazdci zadného sledu.

Vyrážame ráno o 7.45 hod z Bystričian, 8.15 hod z Novák a 8.30 z Prievidze.

Vyrazili by sme skôr, ale Monika šla z Lehoty na Dášenke a keďže mala zamrznuté windovs, šla celú cestu krokom.

Príchod na Skalku by sa dal nazvať "prechod z jary do riadnej zimy so všetkým čo k tomu patrí.

Hromady snehu, teplota dobre pod nulou, na hrebeni pofukoval studený severák, chvíľami modrú oblohu zahalili mraky, sem tam zasvietilo slniečko.

Baby zbehli skontrolovať stav dreva do krbu, kým my sme odviazali bežky.

Jednohlasne sme zvolili južný okruh cez hostinec.

Ja som zvolil variant "bez batohu" a musím povedať, že je to obrovský rozdiel. V pohode do kopca, v pohode po rovine, vychutnal som si bežky ako už dávno nie. Samozrejme že si to môže dovoliť človek len na takýchto trasách, na večších prechodoch ten čaj, voda, bunda, lekárnička a ine veci sú dôležité. Ale tu mi stačí niečo kalorické, foťák, mobil, servítky, doklady a peneži, čo sa mi v pohode zmestí do  ladvinky. Čaj som si dal aj s horovičkou na hostinci.

Myslím, že radšej budem smädný a hladný / 3-4 hod /, ako teperiť batoh.

Namazali sme modrý -1 až -3, sneh bol sypký a dobre držal. Nešmýkalo sa ani do kopca, ale ani nelepilo.

Na Hostinci sme si dali horovičky a hodinku pauzu. Ja som stratil Peťovú moirakuklu. musela mi niekde vypadnúť a skapala.

Za hostincom mi začali skapávať aj baterky vo foťáku, tak aj fotiek je pomenej. Boli tam krásne zjazdy a šlo to fakt parádne.

K autu sme dorazili okolo druhej, naložili bežky prezliekli prepotené veci a pustili sa dole do Kremnice, do Stromokocúra na polievku pivo, kafé a nie moc vydarenú pizzu.

V Žiari sme sa zastavili v Tescu pozrieť akciu na bežky a palice, ale nič poriadne tam nebolo.

V Prievidzi sme sa zastavili v Country na pivo, lebo Ľubo sľubil že príde a boli sme zvedavý na to ako bolo na medzinárodnom zimnom zraze.

Vyložili sme na severe Maroša a pokračovali na Nováky.

Domov som dorazili o šiestej, Monika presadla do Dášenky aj s deťmi ktoré ju tam čakali a Peťo s Jankou pokračovali do Bystričian.

Zase jedna moc vydarená akcia a kto nevie o čom hovorím, jeho chyba, nech si sedí doma a obhrýza nehty. My ale radšej strávime deň tam vonku, v zime, na snehu, v drine, ale v kruhu priateľov.
                        

         Horám tri krát zdar
                                                                     

                                             Zdar Zdar Zdar

                                 

p1010103.jpg

                           
                                                                                                                                                                                                Ďuro zase