Školenie cvičiteľov VHT II. stupňa
Školenie cvičiteľov VHT II. stupňa
na chate pri Zelenom Plese - po našom na „Brnčálke“
23. september 2008
Dohodol som sa z Gašparom z Nitry, že ma vyzdvihne v piatok po obede a vyrazíme na kurz. Do Gerlachškých Žlabov sme dorazili navečer a na chodník ku chate sme vyrazili o ôsmej, už po tme a pri čelovkách. Gaško pelášil jak zdutá koza a ja som za ním skoro dušu vypľul. Dorazili sme pred desiatou a bol som spotený hádam viac ako v saune deň predtým. Ubytovali sme sa a zasadli v jedálni s ostatným kolektívom.
Ráno to počasie za veľa nestálo, bola nízka oblačnosť a snehový posyp. Štyria vyrazili na hrebeň, pár ich šlo na Kolový Štít a väčšina vyrazila tak ako aj my na chatu Plesnivec. Trochu sme fotili a celkovo vegetili.
K večeru sme mali seminár, trocha teórie, ale hlavne výmena skúseností. Prievidza tam bola spomenutá skôr negatívne, - na posledný kurz cvičiteľov I. stupňa sme navrhli desať kandidátov, čo je veľa, keď zvážime, že kurz sa robí raz za dva roky a počet vyškolených je maximálne dvadsaťpäť. Ja som mu situáciu osvetlil, že troch z nich poznám, zapájajú sa do činností klubu, pomáhajú pri akciách a z ich voľbou plne súhlasím, ale tých sedem osôb nepoznám, v našom klube nie sú aktívni a kompetentní by to asi mali vysvetliť.
/ Po debate s predsedom klubu Milanom sa vysvetlilo, že z KST Horná Nitra boli šiesti, dvaja boli z Otlaku a dvaja od Maťa. Tých troch čo tam nemali čo robiť, tam prepašovala Maja, zase asi nejakí jej kamarádi. Vojto urobil výber a do výberu sa nedostal Peťo Radosa, ktorý spolu s Jankom čakajú na ten kurz už tretí rok. Peťo tam išiel na blink a Vojto ho našťastie zobral aj navyše. Maja mala veľké šťastie, keby Peťa nezobral, tak by sa jej to teda neprepieklo – o to by som sa teda osobne postaral a aj tak bude mať čo vysvetľovať./
Potom Vojto spomenul škaredý úraz na letnom zraze VHT v Štrbe, keď inštruktor /Maja/, padol na snehovom poli pod Mengusákmi, s otvorenou zlomeninou a úrazom hlavy.
Úraz bol ohodnotený ako podcenenie vlastného zdravotného stavu, keďže v marci bola operovaná na koleno a už začiatkom júla viedla skupinu na vysokohorskej túre, kde sa pokĺzla na letnom snehovom poli pričom cepín mala v batohu.
Potom spomenul pár zmien v legislatíve, pre nás podstatné, že inštruktor II. triedy je povinný zúčastniť sa do roka aspoň jednej akcie, Otvorenia roklín Slovenského Raja alebo letný zraz VHT v Tatrách. Potom sa preberal rok ako sa darilo, porozprával nám o svojej úspešnej výprave na Killimandžáro
Preplatil nám cestovné a potom nasledovala volná zábava.
Ráno sa kolektív rozišiel dosť skoro, niektorí vyrazili cez sedlo Baranie rohy na Térinku, iní stúpali Svišťovkou a mi sme vyrazili dole k autu, lebo už o šiestej večer som musel byť v práci. Počasie sa umúdrilo a ukázali sa štíty. Slniečko svietilo a cesta dole bola pohodová.
Ďuro