Splav na Hrone 2008
8. -11. 8. 2008
Tak ako aj minulý rok vyrazili sme aj tohto roku do Nemeckej, kde som mal u firmy Rio Granus zajednané štyri kánoe pre osem ľudí. Na poslednú chvíľu sa počet ustálil na čísle sedem, a keďže Dominika a Peťa cestovali z Nitry už v piatok na večer, nás ostatných päť sa zmestilo do Villiho nového auta.
Z Prievidze sme vyrazili o pol siedmej ráno v zostave Villi, Janka, Maroš, Peťo a moja maličkosť. Počasie za veľa nestálo – súvisle pršalo až do Nemeckej a tam až do druhej po obede. Hladina Hrona hodne stúpla a vyzeralo to na poriadny tanec.
Zistili sme, že firma Granus už funguje v súkromnom dome na konci dediny a požičovňu s táboriskom prevádzkuje firma Dronte. Aj napriek tomu že sme mali mapku a Rio Granus sme sa snažili nájsť, neuspeli sme. Tá mapka je taká memtavá, že ani domáci sa podľa nej nevedeli zorientovať. Nakoniec vysvitlo, že je to posledný dom, ale nie v Nemeckej, ale až v tretej dedine, mapka bola opačne orientovaná a divím sa, že to vôbec niekto najde.
Počas hľadania Granusu sme dva krát prešli po lávke cez Hron a Marošovi sa podarilo presvedčiť väčšinu, že je to jasná samovražda, štart sme zrušili a preložili na ráno. Tak sme sa zas vrátili do krčmy niečo pojedli a popili a otrávení šli spať do stanov na táborisku.
Ráno sme stepovali už o siedmej pred bufetom, spravili kafé a raňajky prebehli pri slniečku. Hladina opadla o pol metra a bolo to v pohode. Požičali sme tri lode – tri vydry a jeden kajak. O desiatej keď sme sa pobalili sme sa nalodili a vyrazili na vodu. Ja som zaostal, lebo som musel prestaviť priečku v kajaku a bojoval som aj so šprickou, ktorú som nemohol natiahnuť. Dobehol som ich hodne poniže, kde ma čakali pri brehu.
Keďže sme mali aj začiatočníkov, rozsadili sa do lodí Peťa s Vilkom, Dominika s Jankov, Maroš s Peťom. Ja som išiel na kajaku, neskôr som sa vystriedal s Dominikou a v pondelok šla na ňom Peťa a po nej zase ja.
Prví ochutnali vodu Peťa s Vilkom, ktorí nezvládli prechod z prúdu do vraťáku a pozreli si hladinu zospodu. Druhý kontakt mali zase oni, keď nezvládli pristávanie pri táborisku Mlynčok, kde sme mali problémy aj minuli rok.
Po nich sa cvakli Maroš s Peťom na hati, nešli doprava ako ostatní, ale stredom cez šutre, na breh sa hneď nedalo a tak ťahali loď asi tridsať metrov po prúde, a sem tam zmizli pod hladinou keď sa potkýnali o veľke šutre. Peťo si poriadne narazil holeň, a Maroš nakopol Palec.
Ďalšia prestávka bola v dedine Šalková kde sme si dali kafé s rumom a kofolu.
Hneď pod dedinou sú dve hate – strará šalkovská a hať zvaná smrťák, ktorá je zakázaná pre veľký válec, v ktorom sa melú kmene stromov a prejazd je skutočne smrteľne nebezpečný.
Na starej hati sa prejavila Dominikina svojhlavosť, všetci šli vpravo len ona stredom zrovna kde bol najväčší balvan, narýchlo sa mu chceli vyhnúť, do splavu vkĺzli šriegom, opreli to bokom o šuter a už sa aj sypali z lode.
Smrťák sme preniesli a pod ním šla do kajaku Dominika a ja som šiel s Jankov.
Po Bystricu bola voda pokojná až po malý splav pri zimáku, ktorý som si z minula skoro nepamätal, ale teraz prekvapil. Bol parádny, v strede válec vľavo v pohode ale v pravo krásný splaz so sériou veľkých vĺn.
Maroš s Peťom preleteli cez splav stredom a nabrali sto litrov vody, ja som išiel s Jankov vľavo kde sa to dalo, potom Dominika vľavo – stredom a potom zase ja s Peťou splazom vpravo – no paráda. Od splavu šla Janka s Peťou a ja som šiel sám. Do campu Iliaš to bolo asi sedem kilákov. Pristávanie bolo trochu problém, Peťo vystúpil z lode na druhu stranu ako bol breh a zmizol pod hladinou, ostatní sme sa nejako pochytali.
Plán na ten deň bol do Iliaša – 30 km, kde sme mali prenocovať. Problém nastal, keď nám oznámila firma Dronte, že lode tam môžeme nechať, ale dopravu si musíme riešiť sami. Pôvodný plán bol, že Vilko, Janka a Peťo pôjdu večer domov a ja s Marošom a Peťa s Dominikou budeme pokračovať v pondelok ďalej. Z toho vyplývalo, že sa Villi musí vrátiť do Nemeckej pre auto a tak sme nechali stany a spacáky v ňom. Villi vystúpil v Bystrici nad splavom, odkiaľ mal najlepší spoj. Neskôr si to Janka vybavila a dohodli sme sa, že v pondelok budeme pokračovať v plnej zostave.
Skonštatoval som, že Maroš to zase vymyslel a jediný tu má stan, len je síce trochu celý mokrý. Poprezliekali sme sa do suchého a zasadli v bufete, kde sa začalo rumočajovať.
Maroš už dva týždne vôbec nepil a tak si jeden rum doprial - tak asi šesť krát. Nakoniec boj jak rumová čajinka a čoskoro zaľahol.
Vili dorazil do campu asi hodinu po nás, v závere ho navigoval šéf campu, medziiným správny chlapík, vodák čo dakedy aj liezol. Vyšiel nám všestranne v ústrety ukázal kde je drevo, požičal nám pílu i sekeru.
Po večeri sme urobili oheň, postavili stany a vegetili. Ja som bol taký uťahaný, že som sa za chvíľu porúčal do stanu spať.
Ráno sme vstávali o siedmej, umyli si zuby, o ôsmej prišiel šéf. Doplatili sme lode ďalej, dali si raňajky, zbalili stany a o desiatej vyrazili na vodu. Počasie bolo fajn, slniečko svietilo a nefúkalo.
Šéf nás strašil, že kilák poniže sú veľke pereje, ale ja som si ich nepamätal. Nakoniec to bolo v pohode a pod nimi sme presadili nováčkov do zadu, nech si skúsia aj tuto pozíciu.
Najviac to nevoňalo Marošovi, lebo musel ísť dopredu a ako háčik musel poslúchať zadáka – Peťa Róžu.
Vo Zvolene sme si odskočili do Hypernovi na nákup, dali sme si obed a preniesli lode cez hať miestnej vodnej elektrárničky. Pod haťou bol krásny splav ale bola tam betónová hrana čo sa mi vôbec neľúbila a tak sme to radšej preniesli.
Pod Zvolenom pri železničnom moste sme mali vďaka Dominikinmu blbnutiu jediný väčší problém. Pri pilieri sa vykúpala Peťa na kajaku, nedalo sa k nej dostať a tak musela poplávať s kajakom ku brehu sama. Odtiaľ išla s Vilkom a ja som presadol na kajak.
Dolný úsek je v pohode bez perejí, celkom pekný, ale orientácia nič moc. Podarilo sa nám doraziť do Pohronskej Dubravy okolo pol šiestej, zavolali sme šéfovi, ktorý dorazil s prívesom na lode o dvadsať minút. Zobral naspäť aj Villiho, pre auto.
Dorazil späť asi za necelú hodinku, kým my sme ho počkali v krčme na stanici.
Najprv zaviezol Peťu s Dominikou do Žiaru na autobus a potom sme vyrazili aj mi na cestu. Domov som dorazil uťahaný ale spokojný. Na rok sa hádam poplavíme Hronom znovu.
Naklady: Camp nemecká 90 sk na osobu 50 sk auto
Camp Iliáš 50 sk na osobu
Lode + vesla + vesta + barel 550 sk na osobu
Doprava 200 sk na osobu.
Ďuro