9. februára 2008, Južné sedlo Čierneho Vrchu, Slovensko - stredná Európa.
Vzhľadom k snehovým podmienkam, sme mali dilemu, či termín tohoročného bivaku nepresunieme, ale boli sme ubezpečení, že hore sneh je a tak sa bivak konal. Zostava bola štandardná trinásť kusov, chlapi viedli jedenásť ku dvom. Nežné pohlavie zastupovali Peťa a Dominika z Nitry.
Podmienky boli velmi priaznivé, skoro bezvetrie a v noci len -6 °C.
Síce padala v noci mrznúca srieň a ráno sme mali spacáky pokryté ľadom, ale bolo to v pohode. Podávali sa dva chody kapustnice, prvý s bravčovým bokom a druhý s kolenom a klobáskami. Kapustnica bola v réžii šefkuchára Čuliho, ktorý vsio doniesol a ešte to aj uvaril.
Po zásluhe bol odmenený rádom zlomenej varešky a na druhý deň aj rádom kelu kučeravého od Kapusty Jozefa.
Ponúkalo sa rôznymi druhmi nemrznúcej zmesi / úúú, moja ruská vodka ostala doma /.
Strechu nad hlavou zabezpečovali stany, jedna umelá plachta, jeden smrekový lesík a mne s Mirom len hviezdičky.
Peťo doniesol gitaru a tak sa trocha hralo a spievalo. Na kute som vypadol okolo pol jednej a ostatný tak hodinu po mne.
Pivo ma vyhnalo zo spacáku o pol štvrtej, tak som priložil, chvíľu posedel sám pri ohni, pozeral na spústu hviezd a zase zalahol.
O šiestej ma zobudil šuchot pri ohni, to už Maroš buntošil.
Pivo tiež buntošilo a tak som zahájil zobúdzanie.
Okolo siedmej začalo vychádzať slnko, moc pekné divadlo síce studené, ale v teplých farbách.
Cez tábor prefrčal chlapík z Omastinnej, čo chcel chytiť východ na vrchole - nestihol.
Potom sa niečo pojedlo, vegetilo sa na slniečku, posušili stany so spacákmi, urobilo sa skoro spoločné foto / Vili bol na vrchole / a okolo desiatej sme zahájili zostupdo civilizácie.
Záver bol v Rudne u Kohúta odkiaľ sa to rozišlo okolo jednej na Prievidzu i Nováky.
Hoci sa pôvodne uvažovalo o Temešskej Skale ako o ďalšiom kopci na bivak, nakoniec sme to zmenili na Žarnov, aby sme nešli dva razy na tú istú stranu.
Náhľad fotografií zo zložky Zimný bivak Čierny Vrch 2008
