Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Deň siedmy - ferata v Zermatte
 

12. 8. 2010

Ráno nás zobudil Jožko, vlastne vôňa jeho praženej slaninky, keď nám ešte nalial na zuby umytie boli sme hneď všetci hore. Niečo sa zajedlo, potom niečo zainiciovalo, na čo prišlo na radu i trochu teórie a praxe.

Uzol lodný, pololodný, prusíkový, skúšali sa v rôznych polohách, hádzaním i rukomotaním. Potom sa hodilo lano cez skalu a Vladino zistil že lezenie s prusíkmi ide, ale je to drina ako sviňa.

K obedu sme sa rozhodli, že tú ferratu v Zermate chceme vidieť aj my, t.j. ja, Vilko, Alenka a pridala sa aj Dominika, čo nám bodlo aspoň to nebudeme hľadať.

Zviezli sme sa s Fredym do Zermatu, pozreli predpoveď počasia, nebola nič moc a vyrazili na nástup. Cestou sme videli malebné drevenice, nafotili sme ich cestou späť.

Ferrátka to nebola náročná, bol tam jeden previsnutý lankový desaťmetrový rebrík a potom už len exponované ogramlované traverzy.

Novinkou pre mňa boli mostíky z drevených klád, také niečo som ešte nevidel, ale radšej mám ferrátky v prirodzenom prostredí, na skale, s chytmi a stupmi, lano len na zaistenie, ako takúto hoci peknú gramlovačku.

Tesne pred Zermatom nás chytila prehánka, stihli sme to len tak tak. Pobehali sme trochu po obchodoch, pokúpili niečo domov našim a s Fredym sa vrátili do campu.

 

d-37.-alpy-2010-zermatt-s-feratou-12.-8.-2010.jpg