Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Radobica -  Kamenec , už po dvadsiaty štvrtý raz.

 

30. 12. 2010

Tak ako i po iné roky sedíme ráno v autobuse do Radobice deň pred silvestrom. Tentoraz zo skalných len Ja a Villi.

U Milana pijeme len mi, nik iný, Milan má nejaké antibiotiká, jeho mama zase svoje roky. Jeho dcéry tiež maródia a s nami neidú, tak vyrážame len v trojici. Po trase nás dobieha Števo a Milan s dcérou. Tak a to by sme mali celé oficiálne poctivé radobické jadro. Pod Tatričkami sa pripojil ďalší turista, čo ho doviezol otec a hore na Tatričkách sme našli raňajkovať partiu, čo sa tiež dala vyviesť autami k Medike.

Počasie nádherné, päť pod nulou, nefúkalo, úplná pohodička. Snehu nebolo veľa, podklad bol tvrdý a šlo sa dobre.
Z Tatričiek sme sa pohli okolo desiatej, na doslovne vyrúbanom Rúbanom vrchu sme boli o dvanástej a na Vtáčnik sme dobojovali okolo pol tretej. Na Kláštorných bola tiež prestávka, niečo sa zajedlo a popilo, ale hnusne tam fučalo.
Hore bolo hodne turistov, stretli sme pár z Radobice čo šiel cez Pioniersky tábor, ale hlavný Kamenčiansky nápor bol už dávno preč.
Do krčmy sme sa dostali o pol šiestej, hrala tam živá muzika a guláš z jeleňa sa podaril, síce bol čipoš, ale prudko jedlý.

Kamenčanci mali už deviaty výstup a bol ich rekordný počet.
Kvarteto od nás z fluidu robilo prvovýstup z Kľaku a boli hore o pol jedenástej. Hore boli aj nejaký Lehoťania aj Prochoťania.


Škoda, že ten náš variant stráca účastníkov, je to tak trochu recesia isť na Vtáčnik z Radobice, hodne šlapania asfaltu a celkovo 27 km asi nevonia bárs komu. Hodne našich stálych účastníkov prebehlo do Kamenčianskeho tábora. Už asi aj starnú a predsa z Kamenca je to len taká vychádzka.


Na budúci rok je ale dvadsiaty piaty ročník a hádam sa nejako zmobilizujeme a bude nás trochu viac. A keď nie, tak predsa platí

 

 

                  " šák dobrého nebýva nikdy veľa"

 

pc303561.jpg

 

 

 

                                                                           Ďuro