Salatín, alebo ako sme ten Kriváň nenašli.
14. 11. 2010
Spomenul som na schôdzi, že v Nízkych Tatrách je Kriváň a nikto mi to nechcel veriť. Až na mape som im ho ukázal a hneď sme sa dohodli, že by to bolo treba isť pozrieť. Je to okruh na Salatín po zelenej a červenej značke. Dátum padol na nedeľu 14.11.2010 o siedmej ráno z Prievidze. Slúbilo sa mi viacero účastníkov, ale nakoniec sme vyrazili v zostave Peťo, Paľo, ja a v Martine sme pribrali Víťa s Peťou.
Auto sme nechali za Ludrovou a vyrazili sme dolinou po červenoasfaltovej. Chceli sme isť hore po zelenej, ale nenašli sme odbočku, tak sme pokračovali po červenej na Skalnô a odtiaľ cez roklinu Hučiaky. Bolo dosť vody a je to také dosť zlomnohové, neupravené, rýdzo prírodné.
Prestávku sme si urobili na lúčke pred posledným výšvihom na Salatín, bolo počuť vietor a tak sme sa najedli radšej v závetrí. Výšvih bol veru riadne strmý, trávnatý, komplikovaný predieraním v kosodrevine.
Slniečko nám svietilo, viditeľnosť veľmi dobrá, v diaľke sa prelievali mračná nad hrebeňom Nízkych Tatier a Vysoké nám tiež ukázali svoju krásu.
Našiel som kvietok horca, síce už bolo vidno, že čosi preskákal, ale na polku novembra sa držal frajersky. Na vrchu sme stretli pár turistov, pofotili sme sa a mazali ďalej.
Vrcholové fleky boli pamätné predieraním v kosovke, koreňokonáre pod nohami vytvárali cele bludiská vo výške dvadsať centi a prechod cez ne bol fakt krkolomný. Neskôr sme sa dostali na skalnatý kopček, kde sme si mysleli, že to je ten Kriváň, ale bol to omyl.
Nasledoval moc pekný úsek po trávnatom hrebienku s peknými vápencovími skalkami. Chodník pokračoval lesom na Bohúňovo, bola tam aj útulňa, ale žiaden Kriváň sme nenaši, ani nič čo by sa tak dalo nazvať.
V sedle Pod Kohútom je hríbik zašitý vľavo od chodníka v Smrečine, minuli sme ho, až keď cesta po ktorej sme šli začala zatáčať doprava zistil som, že nemáme značku a museli sme sa k nemu vrátiť.
Zostup ďalej viedol strmo dole lesom až nad Ludrovú, kde sa po zvážnici zatočil doľava a po novom moste napojil na červenú. Našli sme na stĺpe aj zelenú šípku, ktorú sme ráno nevideli.
Trasa je podla mapy odhadovaná na päť a pol hodiny ale trvalo nám to sedem a pol hodiny a to sme sa neflákali.
Myslím, že to bola moc pekná prechádzka v oblasti kde sme ešte ani neboli, len Peťo asi pred dvadsiatimi rokmi.
PS: padol aj taký nápad nájsť tej Kriváň podla GPS a umiestniť tam tabulku aj s venovaním.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky salatín 2010
