Slovenský Raj
13. - 14. 2. 2010
O tejto akcii som sa dozvedel od Jožka Kapustu na schôdzi VHT a tak som na druhý deň obvolal kolektív, nech sa idú prihlásiť, lebo Slovenský Raj v Zime je móóc pekná záležitosť. Na prekvapenie v Tiku ale moc nepochodili, o akcii tam skoro nič nevedeli, vo výklade nebola upútavka a to bol asi aj dôvod, že z peších turistov KST HN tam nakoniec bol len jeden a desať miest v buse bolo volných. Osádku sme tvorili VHT HN a členovia turistického oddielu z Cígla.
Odchod bol z PD zo stanice, prestávka v Kráľovanoch veru dobre padla, je tam predajňa potravín a využili sme aj kávomaty vo vestibule. Celkom sa nám darilo, každý vyhral nejakú kávu. Po komunikácii s horskou službou v Raji sa zistilo, že bez mačiek je priechodná len Suchá Belá a sú tam aj vhodné ľady na lezenie.
Na Podlesok sme dorazili okolo desiatej, aj vďaka novej diaľnici čo naši šoféri konštatovali s radosťou v očiach. V pláne na sobotu bola Suchá Belá, Kláštorisko a po modrej na Čingov. Skupinka našich plánovala skúsiť lezenie ľadov. Nakoniec tam ostali Ľubo, Janka, Peťo, Villi, Vlado, Jožko a Jožko. Podrobnosti o lezení dodá Peťo Radosa.
Ja s Peťou a Dominikou sme mazali dopredu, mali sme za úlohu očistiť rebríky od ľadu ak by bolo treba, ale boli v pohode. Za nami vyrazili Cigľania.
Suchá Belá bola krásne vyľadnená, zaregistroval som aj pár novších rebríkov. Pre vyššie tempo som moc nefotil, ale prebehli sme sa celkom fajn.
Na Kláštorisku bolo dosť zima, kapustnica moc teplá tiež nebola, ale čaj so slifkou zapasoval. Ceny boli vyššie t.j. päť Euro za vsio, radšej dám viac, len nech to tam prežije, ale to teplo tam chýbalo.
Po pol hodine sme odtiaľ radšej padali dole. Modrý chodník po hrebeni dolu bol ako už tradične celkom o hubu, aspoň že nebol zľadovatelý. Na križovatke sme sa odrazili na Tomašák. Stúpanie strmé, ale nešmýkalo sa a šlo sa nám celkom dobre.
Hore bolo pekne, ukázal som babám miesto, kde sa nám Janko druhý raz narodil, pozreli sme si nejaké info a zajedli sme niečo. Odfotil som miestneho chlpatého turistu, nevedel som že aj kocúri chodia na turistiku na Tomašák, asi cez zimu pribral a tak trénuje s majiteľom.
Dole na Čingov sme zbehli za štyridsať minút a zakotvili sme štandardne na Salaši Čingov, kde bolo teplo a boli sme fakt spokojný s obsluhou, ponukou aj cenou.
Autobus dorazil o piatej, mali nejaké problémy so štartovaním, ale podarilo sa to opraviť a prišliel len s minimálnym meškaním. Väčšina kolektívu sedela v Lesnici. Museli sme ešte čakať na nejakého oneskorenca, či zablúdilca, ktorého šli hľadať, ale našiel sa pomerne rýchlo.
Ubytovaný sme boli na Limbe v Spišskej Novej Vsi. Ubytovanie bolo jednoduché ale čisté a boli sme spokojný, akurát po desiatej nás bola vrátnička upozorniť, aby sme gitarovali a spievali potichu.
Ráno sme sa presunuli na Čingov, kde nás Jožko ohlásil u Vojta Jeremiáša a vyrazili sme na návštevu. Vojta sme stretli cestou, šiel nam naproti. Na chate sme sa zvítali aj s paňou domu, boli sme uhostený koreňovicou, Janka tam bola poprvé, tak prebehla revízia budovy. Spomenuli sme aj Ľubicu s jej kolenotrápenim a pospomínalo sa aj čosi na doby minulé.
Moc sme sa ale zdržať nemohli, autobus nás už čakal. Cigľanci vyrazili z Čingova cez Tomašák a potom po žltej cez Uhrík na Letanovský Mlyn a po modrej na Podlesok. Presunuli sme sa na Piecky, kde sme vyrazili na trasu po žltej.
Túto roklinu som ešte nešiel a moc sa mi páčila, ľady voli parádne, rebríky a drevené chodníkorebríky celkom exponované. Keď je to v lete mokré, môže to byť celkom morálové, ale ani v zime zkekendiť sa do ľadového jezierka pod rebríkom nemusí byť sranda.
Použitie mačiek, ani cepínov nebolo treba. Vrch rokliny je klasický lesný chodník a ústi nad Suchou Belou, kde sme si niečo zajedli, Jožko nás zaujal rozprávaním o nedávnom prechode Nízkymi Tatrami. Dole na
Podlesok sme zbehli za hodinku a skončili sme v reštike. Bol tam nával, ale obsluha aj jedlo moc dobré, len keď nám zaúčtovali o štyri pivá viac a vedľajšiemu stolu zase o tri pivá viac, prestali sme byť až tak spokojný, asi je to tu miestny šport okrádať hostí.
Odchod už nebol načas, pretože niektorý asi nemali hodinky a tak sa posunul o dvadsať minút. Prestávka bola zase v Kráľovanoch, kde odchod zase nevyšiel načas.
V autobuse sa spievalo a gitarovalo, ponúkali sa antidepresíva. Cígľania mali navrch, lebo takticky doplnili stavy v Kraľovanoch v potravinách a mi nie. Šák počkajte, mi vám to oplatíme, tomu sa asi nevyhnete. V nedeľu robia nejaké bežky, tak je dosť možné, že ich pôjdeme podporiť.
Do Prievidze sme dorazili okolo pol siedmej, vylodenie prebehlo bez problemov.
Celú akciu hodnotím ako veľmi dobrú, len mi je ľúto tých voľných desať miest v autobuse, pričítam to na vrub zlej propagácie a informovanosti, neverím že by o takúto akciu nebol záujem medzi našimi turistami.
Ďuro