Vtáčnik marcový, ale nie jarný
16. 3. 2010
Nahovoril som Maroša, nech sa ide so mnou prejsť na vychádzku na Vtáčnik. Bral som to ako jednoduchú záležitosť a to aj po tabuľu bola, potom sa to zmenilo na tvrdé zimné samotrápenie, aspoň pre mňa, šák načo snežnice, šák je tam furt vychodený chodník.
V noci padlo desať centy nového snehu, pár dní fučalo a po chodníku hore nebolo ani stopy. Naše vlastné stopy sme občas pri návrate nenašli.
Stupíš mimo chodníka a ideš do snehu až po gule, šiel som ako v močiari, sondoval som palicami terén okolo a hľadal chodník. Vrcholové plató trvá cirka desať minút, ja som ho šiel hodinu. Ale fotiť myslím že bolo čo.
Ak ste už videli snehové duny, tak tam boli, kde bol kopček, bola rovina a kde rovina boli kopce. Z vychádzky bola túra ako hrom a celkom sme boli radi keď sme zasadli v Kamenci v krčme.
Ďuro