VYSOKÁ
5.-7. 3. 2010
Na tento termín sme plánovali prechod Veľkej Fatry na bežkách, ale chata pod Borišovom bola obsadená, tak sme sa dohodli vyraziť do Tatier. Počasie nepredpovedali moc dobré, lavínovka bola trojka s predpoveďou na dvojku. V utorok strhli Česi lavínu pod Jastrabou vežou, Jožkovia a Vlado omaródeli a keby nebolo zaistené ubytko na chate na Popradskom plese, asi by sme to stiahli.
Vyrazili sme v piatok o tretej po obede a o šiestej sme boli na Popradskom Plese. Keďže sme nevedeli, či neponesieme batohy zo Štrbského Plesa, balili sme sa striedmo, až tak že som si ani vrchnú bundu nezobral /dpc/. Ale šlo to autom až ku chate, i keď sme miestami ani nedýchali a šoféri boli spotení až tam, kde chrbát stráca dobré meno.
Večer sa popivovalo, na izbe bolo v noci horúco ako na púšti až kým niekoho nenapadlo povypínať tie radiátory. Odchod ráno bol odhlasovaný na ôsmu. Ja som chcel ešte dokúpiť minerálku, ale reštiku otvárali až o ôsmej a reálne až o štvrť na deväť. Prišiel som aj o loveckú salámu čo som mal na balkóne, nejaký zver si ju ulovil aj s Peťovými syrmi, skrátka darilo sa.
Vyrazili sme od chaty smerom hore do Zlomiskovej Doliny, hore k Ľadovému Plesu, povedľa Ľadového Potoka.. Miestami sme hľadali chodník, prebárali sme sa až do pol stehien. Mne sa podarilo preboriť do potoka pravou nohou, až som vodu do topánky nabral. Teplota bola – 15° C a rýchlo to zamrzlo, nohavica vytvorila plechový zvon, snežný lem tiež zmrzol, na to som s problémami natiahol návleky a potom to celkom šlo. Mal som nové ťažké boty a celkom mi dávali zabrať.
Pri pliesku sme si dali prestávku, niečo sme zajedli, vyšlo slniečko a hneď bolo lepšie. Počas stúpania do sedla nad Dračiou Hlavou sa nasunula hmla, viditeľnosť klesla na desať metrov, až sme ani nevedeli kam ideme.
Keby sa to na desať sekúnd neroztrhlo a neuvideli sme nad sebou hrebeň, tak sa otočíme a ideme späť. Takto sme ale zabojovali a dostali sa konečne pod Vysokú. Bol som tu pred dvanástimi rokmi a Janko v lete, keď liezol Dračí Hrebeň.
Keď sme narazili na prvý pekný strmý žľab, tak som tvrdil, že to nie je ten centrálny, ale asi sa to hore zbieha a keďže boli všetci žhaví už vyraziť, tak sa ním začalo stúpať hore. Asi po sto metroch sme zistili, že som mal pravdu, síce sa spájali ale delil ich pätnásť metrový výškový rozdiel. Pri iných snehových podmienkach by to asi nebol nejaký veľký problém, ale pri nestabilnom prašane sme do toho veru nemali chuť.
Pri návrate sa už použilo aj lano, vzhľadom k tomu že vrchná vrstva prašanu bola nestabilná a pohľad pod seba bol podstatne vzdušnejší, ako pohľad pri ceste hore. Zišli sme na miernu plošinku, kde bola porada a niečo sa aj zajedlo.
Dohodlo sa, že pozrieme ten nástup do žľabu pre budúcnosť a potom zostúpime dole, boli sme celkom uťahaný a čas už tiež pokročil. Ja s Peťom sme trochu nižšie zatraverzovali do centrálneho žľabu a potom sme sa dali všetci na organizovaný zostup.
Pod Dračím Plesom sme narazili na partiu Čechov na snežniciach. Na chatu sme dorazili o štvrtej. Na ďalší deň sa dohodol druhý pokus, ale vzhľadom k celkom podarenému večeru a noci to akosi nevyšlo.
Stretli sme v jedálni Jihlavákov s gitarou. Spievalo sa, raz hral Peťo potom Pepa a keď nás vyhodili z jedálne presunuli sme sa do spoločenskej na poschodí. Zábava trvala do skorých ranných hodín a veru ráno sa stávať nechcelo.
Ako náhradný variant som ešte v sobotu navrhoval sedlo Ostrva a Tupú, ale ohodnotili to ako len choďák. Počasie sa moc dobre neukazovalo, hore to bolo zatiahnuté.
Ľubo nemohol naštartovať a zostal pri aute, Peťo zas nemohol vyštartovať z postele. Tak sme v osekanej zostave vyrazili na Ostrvu. V kosovke to bol celkom zážitok. Po sto metroch to vzdala aj Janka a zostali sme štyria.
Bol som pomalý a celkom mi utekali. Miestami sme sa zabárali skoro až po pás. Ešte raz mi niekto povie, že je to "len" Ostrva. Bolo to náročnejšie ako dva Rozsutce v januári naraz. V tom prašane sme prešmykovali na mieste, strmé to bolo ako ďas. Ale fotiť sa veru dalo, vyčistilo sa to aj nad Vysokou a českým Štítom, skrátka paráda.
Pod vrchom sme stretli vracajúcich sa Čechov z tej nočnej partie. Bol som celkom rád keď som sa dostal do sedla. Naši pokračovali smerom na hrebeň vľavo smerom k Tupej, tak som sa pobral za nimi. Počas stúpania sa zase zatiahlo a hore nebolo nič vidno. Naši ma počkali dole v sedle pri batohoch a spoločne sme zostúpili na chatu. Ľubo už mal auto pojazdné a tak sme niečo zajedli, prezliekli sa, rozlúčili s novýni českými kamarátmi a vyrazili domov.
Cesta trvala tri hodiny a večer som ešte stihol saunu.
Keď to zhrniem, vrchol sa síce neurobil, ale všetci boli maximálne spokojný, dohodli sme sa, že ešte by sme to raz skúsili, síce len ako jednodňovku, vzhľadom k cenám ubytovania.
Ceny na chate: 15 – 17 Euro turistické ubytko, 25 + normálne, auto 7 Euro.
