Grossglocner
časť druhá
Erzherzog Johan Hutte
20. 8. 2011
Vstávame ráno o pol siedmej, stany sú po nočnej búrke premočené.
Niečo sme zajedli a zbalili tábor. Kľúče hádžeme do schránky na recepcii a vyrážame, smer parkovisko Luknerhaus.
Cielom dnešnej etapy by mala byť chata Erzog - Ertz. Johan hutte vo výške 3454 m.n.m.
Prechádzame cez Linz na Burg , na horskú cestu Kalser Glocknerstrasse s poplatkom 9 eur a parkujeme v cieli vo výške 1855 m. Privítala nás nádherná vysokohorská scenéria so zahuleným Grossglocnerom v pozadí.
Zase všetko vyložiť a nabaliť si veci do batohov na dva dni. Berieme po dva litre vody. Počasie nám praje, je bezvetrie a slniečko svieti až moc.
Chodník strmo stúpa a po trištvrte hodine je prvá zástavka na Luknerhutte 2241 m. Po nej nás čaká 600 výškových metrov na Studlhutte 2801 m, po našom štrudla.
Fotíme kopce okolo, pózujeme na mostíku, obdivujeme horské ovce vysoko na úbočí. Prelietal aj vrtulník s nejakým nešťastníkom v závese.
Záver je v skalnatom teréne, tesne pred chatou nás riadne vyfúkalo. Pri chate je ale fajn, dávame pivečko a nejaký pamlsok, fotíme skulptúry z kameňov, stĺp mnoha tvárí aj dreveného saleváka.
Ľubo zavolal na erzoga, či majú pre nás volne miesta na noc a zajednal ich.
Pozorovali sme aj ľudí na hrane priamo na vrchol Grossglocnera zo štrúdly na zaistenej ceste Studlgrat . Raz to aj my skúsime, ale tentoraz ideme klasikou cez erzoga.
Od chaty traverzujeme doprava pod ľadovec. Valí ním spústa vody. Poniektorí sa tu už naväzujú, ale my to zatiaľ nepovažujeme za nutné. Ľad je starý a pevný, bez trhlín, len s niekoľkými vymletými potokmi.
Neskôr sa dostávame na snehové pole s niekoľkými trhlinami, ale postupujeme vychodeným chodníkom a zostupujúci idú tiež nenaviazaný.
Dostávame sa pod skalné zaistené rebro, po ktorom vyliezame na výšvih, na úrovni snehového kotla pod chatou . Vrchol sa medzitým vyčistil a jasne tam vidíme hromadu ľudí.
Chvíľu oddychujeme, obdivujeme hory okolo a fotíme ako divý.
V závere sa už prejavila výška a aj únava. Nohy oťaželi, tempo sa spomalilo, ale nakoniec vyliezame zaistený úsek až ku chate.
Zhadzujeme batohy, sadáme na lavičku a obdivujeme okolitú panorámu hôr. Joj, ale to pivko chutilo.
Alenka sa krvopotne snažila dohovoriť pri okienku, kým sa ten jej oponent neozval " a môžeš aj po slovensky, ja som Martin z Tatranskej Lomnice ", potom to už šlo.
Ubytovali sme sa, chvíľu sme blúdili po izbách, kým sme našli svoj matrazplatz. Na tejto malej chatke je stodvadsať lôžok. Všade čisto a útulne, síce trocha natesno, ale na naše pomery luxus. Na izbe je nás len pár, väčšina lôžok je voľných.
V jedálni sme dali polievočku, hm, variť vedeli to je teda pravda, pivko tiež sadlo.
Na chate nie je žiadna voda, ani úžitková, zážitok bolo navštíviť wecká, nerezová toaleta s neskutočným smradom. Pitná voda sa dala dokúpiť za 2,5 eura, za liter.
Zaľahli sme okolo deviatej, bolo dosť teplo tak strešné okno bolo nastálo otvorené. V noci vŕzgali prechodové dvere, kým ich nepriložil batohom nejaký spolunocľažník.
Moc som toho nenaspal, výška je výška. Len som ležal na chrbte a bolo mi dobre, vôbec som sa nenudil, čo sa mi občas v podobných situáciách stáva. Počul som aj búchanie na stenu, asi niekde niekto niekomu chrápal, ale u nás bol kľud.
Orientačný cenník : pivo 4,5 euro, polievka 4,5 euro, káva 4,5 euro, štrúdla 4,5 euro, nocľah - lager 21 euro, na AV 14 euro.
Ďuro