Kamenec Píly – Kremnica
9. 7. 2011
Pôvodne sa plánoval prechod až do Banskej Bystrice a k tomu sa prispôsobil aj štart. Aby sme boli na Vtáčniku pri východe slnka, plánovali sme vyraziť od amfika o pol tretej ráno.
Štart trochu viazol, Roman nestihol rannú kávu a zabudol palice, tak zavolal Peťovi, či nemá dvoje, čím Peťa vlastne zobudil. U mňa nechal auto a mojim sme šli do Kamenca pre Villiho s Alenkou. Bola tam tma a tak som ho prezvonil. Tiež ešte spali, Alenke sa nepodarilo nastaviť budík. Zažalo sa jedno okno, potom druhé a za desať minút boli hotový. To už dorazil Peťo a jeho autom sme sa presunuli k amfiku na štart.
Vyrazili sme o trištvrťe na tri. Na končistej bola diskotéka a bavili sa aj na VOZetke. Bolo teplo, tak sme šlapali naľahko s malými batohmi a čelovkami. Prvá prestávka bola na Siahach, Peťo bol nejaký nevyspatý a furt driemal. Za druhým výšvihom nad siahami sme sa odrazili doprava na nový chodník, ktorý obchádza rozbitý kľúčový Hilariho výšvih nad tabuľou a ústí až tesne pod vrchom.
Na vrchol sme dorazili po pol piatej, pár minút pred východom slnka. Vytiahli sme raňajky a pozorovali nádherné divadlo. Vilkovi to trochu pokazila zabudnutá klobása doma v chladničke.
O piatej sme sa pohli po hrebeni na križovatku pod malou Homôlkou, potom Kanie Studne a Tri Chotáre, kde sa chodník odráža z hrebeňa doprava do výraznej doliny, ktorá ústi pri Dérerovom Mlyne. Bola dobrá nálada a cesta fajn ubiehala.
Za odbočkou na Troch chotároch sme vbehli do mladej bučiny a vyrojili sa na nás mračná malých mušiek. Po zvažnici rozbitej ťažbou sme zišli na križovatku zelenej a modrej, ale naša modrá tam nebola. Mizla v mladine pár metrov predtým, chodník bol evidentne moc málo používaný, miestami sme sa museli predierať porastom, miestami bol vedený vymytým korytom, značenie zriedkavé a nevýrazné.
Chodník nás vypľul na asfaltke a to už bola pohoda. Musím povedať moc pekná dolina vhodná aj na bicykle, len konca akosi stále nemala. K Dérerovmu Mlynu sme dorazili o ôsmej hodine.
Na križovatke sme niečo pojedli a pokračovali k Jánovej Lehote. V miestnom obchode sme dokúpili potraviny a pár lahváčov. Teplo už bolo hmatatelné a tak tekutiny treba doĺpňať.
Pred Kosorínom sme objavili vystavený tank, tak sme si ho dobili a vyfotili. Je otočený na západ, asi nutnosť tej doby, Slota by ho otočil na juh, ja by som ho otočil na Bratislavu, šak tam sedia tí najväčší majstri zlodeji a majstri zbojníci, ktorých tento štát má.
Za Kosorínom sme zabočili na novú modrú doľava, ale potom sme sa vrátili, lebo je to obchádzka a my sme chceli isť do Slaskej na kávu. Teplo už bolo brutálne, hotový pekáč. Oddýchli sme si v tieni pod kaplnou, Roman nám cez mobil zaspieval o anglickom fotbale, Peťo už mal vidiny - dve mladé cyklistky, boli to chalani.
Na začiatku Slaskej je opevnený kostol, podľa Alenkynho výkladu z doby tureckého ohrozenia, to asi preto si tu nechali ten tank. Bolo desať hodín. Obchod sme stihli len tak tak, doplnili sme nejaké tekutiny na zemi pod markízou. Modrá značka bola strašne vyblednutá a novú sme nemohli nájsť, našli sme cyklochodník aj náučný chodník, ale kedže nie sú zakreslené v turistických mapách, boli nám naprd.
Krčmy boli stále zatvorené a všetci už snívali o káve. Villi si spomenul, že sem chodili k známym na chatu a mohol by kuknúť, či tu náhodou nie sú. A boli, pani Zuzka nás pozvala dnu. Posedeli sme pod košatým orechom, trochu pokecali a vychutnali poriadne kafe s miekom. Mali to tam skutočne pekné.
Bolo dvanásť a nás čakala ďalšia trasa a tak sme poďakovali a vyrazili ďalej. Zakufrovali sme o dvesto metrov ďalej. Vyrazili sme hore dedinou, ale značka tam nebola, tak sme sa vrátili na juh a tam sme ju našli.
Značenie bolo biedne, aj sme sa pýtali, vstup do lesa sme tiež hľadali, všetko zarastené. Vyšli sme na lúku a ideme povedľa nej, Peťo už bol aj nervózny. Potom kúsok po lúke, na druhej strane uvidel Villi značku, že je nová sme si ale neuvedomili.
Pokračovali sme krajom lesa k divne krivej modrej šipke, potom lesom, zase lúkou a až v lese sme si uvedomili, že už žiadna značka dlhšie nebola. Ja som šiel vzadu, lebo som mal hovor s Lubom. Ešte sme skúsili inú lesnú cestu, ale tiež tam značka nebola, len krásne kremene.
Nakoniec sme sa vrátili k tej divnej šipke a našli odbočku. Tá šipka bola krivá, lebo bola orientovaná na iný smer. Cez pole sme sa pokračovali po nej, ale začala sa vracať k dedine, to už sme tušili, že sa niekde stala chyba, len sme nevedeli kde.
Nakoniec sme si povedali, že linka VN ide do Kremnice, tak vyrazíme tým smerom. Zbadali sme štvorkolkárov ako si to valia cez lúky, dedukovali sme, že tam musí byť cesta. Bolo to utrpenie, neskutočne teplo, nevieš kam ideš, stopa sa krútila ako had, chvíľami sa vracala.
Nakoniec sme sa ocitli na kopci nad Kopernicou. Posedeli sme pod stromami, niečo vypili a zajedli. Peťo našiel aj nejaké čerešne. Ja som sa prezliekol, lebo som bol už durch prepotený. Zišli sme do Kopernice priamo ku Krčme.
Konečne sme dali čapáka, nejaké slanosti a kofolu. V danej situácii už nebolo vhodné vracať sa na modrú značku, ale pokračovať po asfaltke cez Lúčky do Kremnice. Ešte v dedine sa k nám pridali dve kozy, stará s mladou a držali sa nás až skoro po lúčky. Aj ich Vilko s Peťom zaháňali, ale nepomohlo to. Kráčali za Alenkou a na vrchu stúpania odbočili k nejakej usadlosti, skrátka sa len s nami zviezli.
Bolo to nekonečné, asfalt bol tak nahriaty až sa robili bubliny a všetci sme sa lepili. Kŕmili sme sa sladkými planými čerešňami a višňami.
Dorazili sme do Kremnice o piatej, celkom slušne zničený, uvarený a boľavý, nad pokračovaním do Banskej Bystrice už neuvažoval nikto. Pozreli sme si autobus a sadli u Modrého Kocúra niečo zjesť a pivo vypiť. Prebrali sme aj možné opravné repete, no však uvidíme, či z toho niečo bude.
Prestupovali sme v Žiari, ale stihli sme to len tak tak. V Prievidzi nám nič nešlo a tak som ohlásil brata a ten nás hodil do Novák. Roman zase zaviezol domov Peťa a tak som si už o ôsmej hovel vo vani.
V podstate nás porazil úsek Slaská – Kremnica, ktorý sme šli päť hodín namiesto dvoch a zašli sme si navyše xx km. Dosť nás ničilo aj teplo 35°C v tieni, niektorí sa sťažovali na nevyspatosť, ale myslím, že hlavne slabá trénovanosť, keďže niektorých nohy boleli už za Dérerovým Mlynom. Podla značenia trvá prechod do Banskej Bystrice ešte štyri hodiny.
Bola to ale aj tak moc pekná akcia, siahli sme aj do rezerv, pozreli si nový kraj, vyskúšali morálku aj kvalitu topánok. Bol aj výstup pri čelovkách, čarovný východ slnka, presun hrebeňom, rozbitá zvážnica, zarastený chodník, vymletý rígel, asfaltka dolinou, asfalt nekonečný, asfalt rozpálený, lahváč vychladený, blúdenie, nekonečné lúky, sladké čerešne a zase pečenie na asfalte.
a hádam až do Bystrice
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Kamenec píly - Kremnica
