Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Zimný Slovenský Raj

 

13. 1. 2011
Zas je tu január a my sme zas na ceste do Raja za vyľadnenými roklinami. Tentoraz máme ale jasno, že z lezenia v ľade po vlne oteplenia asi nebude nič, hlásia dážď a ochladenie až od soboty.

Ubytovanie máme zaistené u Vojta na Horskom dome v počte 14 postelí. Sú tu s nami aj nováčikovia, po prví raz v zimnom raji, ale aj veteráni Gusto, Jožko a Lojzo. Vojto s Ludk

molou nás privítali a ubytovali. Zábava pokračovala do neskorej noci.

V piatok sme vyrazili pešo do Smižian na bus do Hrabušíc, odkiaľ sme nastúpili v Hrdle Hornádu na modrú, na Letanovský mlyn a ďalej na križovatku pod Tomašákom, ale hore nás išlo iba pár. Spravili sme pár foto a zišli aj dole pod skalu pozrieť bivak a nástupy do ciest. Počasie bolo celkom dobré, bolo hodne členitého ľadu, ale Hornád nebol zamrznutý. Večer sa navštívili miestne podniky a bolo aj nejaké premietanie.

V sobotu sme vyrazili po Bielom potoku do Sokolej doliny. Na mokrých rebríkoch sa nepríjemne šmýkalo a niektorí si museli dať aj mačky. V ústi doliny sa k nám pridala prítulná sučka vlčiaka bez obojka, odprevadila nás až pod rebríky a ešte dlho sme ju počuli ako skučí dole. Buď sa niekomu zatúlala, alebo ju tam odložili.

Rebríky boli čisté, ale fotiť bolo čo. Krásne ľadové reliéfy sa striedali s ľadovými bublinami, zubmi, alebo hrotmi. Ľad bol ale mäkký, na lezenie nevhodný, teplota tesne nad nulou.

Cesta nad tiesňavou bola strašná, po členky blata a veru sme špekulovali ako ďalej. Na Biskupských chýškach sme zasadli a dali si niečo pod zub. Víťo vytiahol niečo sladké, asi pätnásť doturistovaných napolitánok. Ta tatranka vyzerala úplne ako tratanka.

Pokračovali sme ďalej po Gľackej ceste na križovatku Pod vtáčim hrbom a potom na Kláštorisko do krčmy. Ceny boli stále ako vo Viedni, ale aspoň tam nebola zima ako naposledy. Zostup po modrej bol tradične nepríjemný a na Čingov sme dorazili už za tmy.

Večer sa debatilo pozreli sme si film o medveďoch z Tatier, potom sa vytiahla gitara, bongo a zábava trvala až do rána skorého. Aj sa špivalo aj sme sa nasmiali.

V nedeľu navrhol Gusto vychádzku na Soviu skalu. Bolo to také jasne jednoduché, že značenia stalo za starú belu a tak sme tam všetci úspešne poblúdili. Najprv zablúdila hlavná skupina, potom záloha a nakoniec aj skupina z Nitrianskych Sučian, ktorá bola tiež ubytovaná na Čingove. Dobre sme sa zasmiali.

Na chate sme sa pobalili, rozlúčili a vyrazili domov. Až doma som zistil, že v aute nemám paličky, Víťo zase hľadal topánky a Lojzo mal zase dve nabíjačky.

Mooc pekná akcia, dovolím si smelo tvrdiť, že všetci boli spokojný.

Osobne by som chcel poďakovať  pani Ludmile s Vojtom za krásny víkend a trpezlivosť s nami.

 

1.jpg


                                                                                                     Ďuro                                                                    

 

Náhľad fotografií zo zložky Slovenský raj 2011

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.