18. 7. 2011
Naplánovať dovolenku vo Vysokých Tatrách pol roka dopredu s dobrým počasím je šťastie alebo zázrak. My sme ho nemali.
Od našich detí sme boli pozvaní na dovolenku v Tatrách 18. 7. 2011. Počasie vôbec nehlásili dobré. Nezostávalo nám nič iné len si povedať, že počasie nie je zlé ale je len zle oblečený turista.
Napriek tej mizérií sme zo šiestich dní boli 5 x na túre.
V pondelok sme cestovali a keďže sa ešte relatívne počasie držalo vybehli sme cez vodopád Skok po Capie pleso. Cez plánovanú Bystrú lávku nás už svadba nepustila. Začali sa tam totiž ženiť čerti.
Večer po ubytovaní v Tatranskej Lomnici v hoteli Morava som navrhol podľa predpovede počasia Jahňací štít. Pôvodne som mal v pláne Rysy z poľskej strany. Záujem bol a alternatívou bola skrýša na chate pri Zelenom plese.
Nakoniec nás vyšlo sedem. Do rána bola riadna búrka tak na druhý deň v obrovskom vodopáde a vo vodopádoch Studeného potoka bolo neskutočne veľa vody. Tiekla aj tam kde nemala. Ráno bolo všetko v mrakoch, ale popoludní keď sme šli do Lomnice sa aj Lomnický štít vyčistil.
Vo štvrtok boli masáže a KPČ.
V piatok bola predpoveď prijateľná tak sme robili Monkovú dolinu cez Široke a Kopské sedlá. No viditeľnosť nulová a teplota tiež. Čaj na chate Plesnivec to spravil.
Konečne v sobotu sa na cestu domov aj vyčasilo.Tak sme si ešte vyšlápli na Veľke Hincove pleso.
Bola to viac menej taká rodinná túlačka ale možno fotky zaujmú.
