Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

 

Korzika

 

 

7. -16. 6. 2012

Už sme doma
               už sme tu,
                         už sme doma
                                         z výletu.


Tentoročná cyklodovolenka si zaslúži veľa naj, naj, naj - boli sme najďalej, bolo tam najkrajšie, bolo to najlepšie jazdenie a bolo to aj najdrahšie.


KORZIKA - bol náš tohtoročný dovolenkový cyklistický cieľ. Je to väčší, asi sto km. dlhý, hornatý ostrov severne od Sardínie, ktorý patrí pod francúzsku správu, od pevniny vzdialený štyri a pol hodiny trajektom z talianskeho Livorna.
V minulosti bol preslávený ako hniezdo pirátov. Najrozšírenejšiou plodinou ostrova boli jedlé gaštany, chovali sa kozy, ovce a volne sa pasúce prasce. Najvyžšia hora má 2710 m, ale je hodne väčšia ako Gerlach, pretože stúpate od nuly, nie z devätsto metrov.

Korzika je tak ako aj Elba geologicky veľmi pestrá a pohoria sú z vápenca,  vulkanických vyvrelín, kremencov i z pieskovca.
Jazdenie bolo geniálne, pobrežie rovina, ale do vnútrozemia samý kopec. Dedinky schované na ubočiach vyzerali ako by v nich už dávno zamrzol čas, kamenné kostolíky s vysokými zvonicami, stare kamenné domy, úzke uličky. Premávka na ceste pozdlž pobrežia z Bastie bola hotová katastrofa, občas poobede aj zápchy, ale akonáhle ste z nej odbočili, tak ste auto stretli len sem tam a späť. Vodiči boli veľmi ohľaduplný, trúbili len keď vás chceli upozorniť, že sú za vami, s úsmevom nás púšťali aj keď mali prednosť a my sme na oplátku zase nezavadzali, nejazdili po bielej čiare, či v ceste, keď bolo vedľa poldruha metra čistého asfaltu. Viem, že niektorý mali s vodičmi aj konflikty, ale bola len malá skupina a pravdepodobne to bolo ich netolerantným spôsobom jazdenia, skrátka sa neuhol, aj keď bolo kde.
Stav ciest a cestičiek bol veľmi dobrý, málokde bol rozbitý asfalt, cesty sa krútili po svahoch ako nekonečné hady s veľkým počtom mostíkov, serpentín, často vysekané priamo so svahu. Skoro v každej dedinke boli zdroje pitnej vody, buď točka alebo len rúrka z kamennej steny. Všade čisto a udržiavane. Korsičania sú hrdý na svoju národnosť, hovoria korsičtinou, čo je taliansky dialekt, uradnou rečou je francúština. Nevideli sme tam bývať veľa cudzincov, len pár antracitových černochov a stretli sme pár čechov, žiadny cigáň, vietnamec či číňan, domáci skrátka svoju zem cudzincovi nepredá.

 

 

Príchod na Korziku bike 2012

   Korzika bike 2012 - Olmo a Monte

      Korzika bike 2012 - Morato

          Korzika bike 2012 - Bonifacio

      Korzika bike 2012 - Morosaglia

   Korzika bike 2012 - Vodopády a predposledný deň

Korzika bike 2012 - cesta domov

 

 

Musím potrvrdiť, že tí čo nám Korziku odporúčali mali pravdu, myslím, že dlho budeme spomínať na ten ostrov, jeho kopce, more, dedinky a jeho zvláštnu atmosféru. Vrelo odporúčam, je tu veľa vhodných trás na bicyklovanie, turistiku i lezenie

 

                                                                                                        Ďuro