Žabeškov, to jest - bežky v Žaškove, či žašky v Bežkove?
27.1.2013
Pre tých, čo nevedia kde, tak po našom za Šípom s veľkým Š, presnejšie za Kráľovanmi v Párnici odbočime doprava a po troch kilákoch sme tam.
Neviem kto to vyhrabal, ale padlo rozhodnutie to skúsiť. Nebanujeme, bola to pekná dedinská akcia na báze dobrovoľnosti a roboty pre druhých.
Vyrazili sme na dvoch autách, Ľubo mal v aute Priehodovcov a Ugyho, so mnou šli Eva, Peťo a Paľo. My sme kúsok meškali, lebo som zabudol doma lyžiarky a museli sme sa od lehotského viaduktu vrátiť po ne.
Registrácia bola v kulturáku, poplatok dve eurá, vyfasovali sme označenie a aj horúci punč naliali hneď na mieste, takú slušnosť sme ani nečakali.
Z dediny sme vyrazili na juh, cez lúky stúpaním pod horu. Na chvíľočku vykuklo aj slniečko. Snehu bolo habakuk, stopa v pohode, trasa vyznačená oranžovími fáborkami.
Stúpali sme mierne lesom až k prvému zjazdu. V lese som to ešte zvládol, pri východe na lúku som to pustil, že už je pohoda a to som sa prerátal. Nabral som rýchlosť, vletel som do hlbokého snehu, preletel som nejaký hrb, nohe mi vyleteli k nebu a kráter bol hotový. Keď som sa poobzeral, aj iný tam zahučali.
Druhý kritický flek prišiel co by dup. Sekvencia zaujímavých lesných zjazdov v hlbokom snehu zaručovala viacero kaskadérskych vložiek.
Ľubo si vysedel z palice dve, ale polky v batohu a na ďalší postup si musel vystrúhať lieskovicu. Jožko si pricvikol oné, šak víte kde sú palice pri brzdení na bosorku a radšej zvolil tvrdšie pristátie, ako riskovať niečo horšie.
No a tak nejak sme dobojovali k prvej občerstvovačke. Ponúkali čajom a horúcim punčom, niečo sme zajedli aj svojho čaju sme si dali. Mne zase zamrzlo viazanie a čaj som aj jemu musel ponúknuť. Bol tam aj maskot – klaun z Malatinnej so sirénou a trúbou. Spravili sme foto a pretože bola svinská kosa pokračovali sme ďalej.
Stopa sa ťahala po poliach bez nejakých väčších prevýšení, ale v konečnom dôsledku sme stále stúpali, až sme skončili na výraznom kopci zvanom Zemiansky Diel s výhľadom na komíny Istebného.
Čo výhľad, ten zjazd bol dôvod, prečo nás tam vytrepali. Sneh bol vyfúkaný a tvoril tvrdé snehové dosky, ktoré sa občas aj prebárali. To je pre bežky zlá kombinácia, točiť to moc nejde, sem tam celá bežka zmizla pod snehom, sem tam sa len vnorí do vrstvy prašanu.
Vytiahol som kameru, že natočím pár pádov, ale nešlo to, všetci už ležali. Tam ma dobehli Peťo s Paľom. Najprv sa vysypal Paľo a nižšie excelentne zahučal aj Peťo.
Pomalinky a opatrne som schádzal nižšie, až sa to na ostrohe otočilo a vracalo k nášmu cieľu. Ešte pár traverzov a skončili sme v úvaline širokej poldruha metra, kolmo schádzajúcej do Žaškova. Tam mi vybehol z chraštia zajac, chudák stresovaný hustou premávkou kľučkoval predomnou, až zmizol napravo v poli.
Odbežkovali sme sa a zamierili ku kulturáku. Dali sme si horúcej kapustnice, bola poctivá s údeným aj s klobáskou, kuchár sa vytiahol. Na stoloch boli nejaké slanosti i korbáčiky sa našli. V bufete predávali pivo i nealko pivo radler, ej ale to pivečko dobre padlo. Čaju mali zdarma a aj ten sa míňal. Kúpil som si aj kávu, ale kým som pivo pil zabudol som na ňu a veruže tam aj zostala.
Objavila sa aj miestna kapela, garmoška s ozembuchom a tiež sa starala o náladu. Dorazila i Eva, náš posledný bojovník, síce uťahaná, ale spokojná. Počkali sme kým si zaje a vydýchne a pomaly sme sa pobrali na cestu domou.
Keď sme to skolaudovali, došli sme k záveru, že trasa bola podstatne náročnejšia a krajšia ako v Malatinnej, že ľudí bolo podstatne menej, ale bolo to skôr plus ako mínus, že usporiadatelia sa zhostili svojej role veľmi úspešne, že trasy boli dobre označené a prejdené.
Takže suma sumárom samé plusy a takú akciu miestnym môžeme len závidieť.
Večer som ukončil v saune na Púšti a veru dobre mi to padlo na úžitok.
Ďuro
jozefugroczy