Choď na obsah Choď na menu
 

 
 
 
47. ZZKST v Oščadnici alebo Snehová krása Kysúc.
 
 
17. 1. 2013
Áno, čas letí a už máme za sebou aj zimný zraz turistov, tento krát v Oščadnici. Zúčastnili sme sa ho v počte 10 ľudí a až do poslednej chvíle sa osádky menili.
Ako sme neskôr konštatovali skupina bola dosť oklieštená. Aj chorobami aj skorším termínom, už 17 až 20 tého januára kvôli lokalite, jarným prázdninám a možno aj špekulovaním.
Až s odstupom času môžem povedať, že termín kvôli počasiu, ktoré je túto zimu ako na hojdačke, vyšiel.
Prvé auto Chlpek, Priehoda, Priehodova, Belianský a Matlovič vyrážalo z Prievidze okolo deviatej s tým, že po príchode si prejdeme niečo na lyžiach. Druhé auto malo vychádzať okolo jedenástej, ale posunulo sa to na šestnástu. Viď za tým ženu:/
Po príchode sme šli hneď na prezentáciu, vybrali sme hneď aj trasy a zaplatili autobus na budúce dni.
Ugróczy a Vlasta, ktorá nemá až takú kondíciu si vybrali trasy sami. Po prehodení pár slov s chlapíkom, ktorý bol ako sme sa dozvedeli neskôr starostom, sme naďabili na Priehodu ktorý sa v roku 1970 odsťahoval z našej obce. Vystupoval aj s manželkou vo FS na zahájení.
Potom sme sa ubytovali v peknom penzióne u DRÁBA. Tak, ako sme plánovali vzali sme bežky, prišli pod vlek Gajúz v strede dediny a ten nás vyviezol na začiatok trasy L9.
Tam už nastupovali prví účastnici do stopy, ktorá nas vyviedla strmším úsekom na pekné lúky nad Oščadnicou. Stopa viedla na Raču, ale my sme po rade jedného znalého odbočili na ratrakom upravenú stopu, ktorá nas po pekných zjazdoch doviedla na začiatok Oščadnice. Odtiaľ sme pešo prešli  do penziónu. Tam sme sa stretli s našimi známymi oravcami z Nižnej, ktorí tiež bývali v našom penzióne.
Večer ako pavideľne, Peťo vytiahol gitaru a spolu s novým oravským parťákom a samozrajne s Vilkom to roztáčali dlho do noci. Po sprche a večeri, kedže má Oščadnica 14 km vybrali sme sa pešo na zahájenie. Po telefonickom navádzaní dorazilo aj druhé auto a stretli sme sa na námestí. Program bol pestrý, ľudí hodne, zima riadna. Po vyše hodine aj keď program ešte pokračoval zima čím ďalej, tým viac dávala o sebe vedieť a tak sme sa pomaly rozchádzali. Nepomáhalo ani poskakovanie.
Na prezentácíi okem prospektov sme dostali aj cestovný poriadok SKI-busov a tak ráno sme ho hneď aj využili. Nemuseli sme šľapať pol hodinu do centra, kde nás už čakali autobusy na trasu L2 : Semeteš-chata Husárik-Čadca-Rieka. To bola prvá trasa.Viedla cez osady s drevenicami, ktoré sú tak typické pre Kysuce. Napojila sa na Moravsko-Kysuckú magistrálu. Bola to veľmi pekná s výborným, ratrakom upraveným snehom aj keď nie s výhľadmi kvôli hmle, pripravená trasa.
Teplota sa držala celý deň okolo 7 - 9° C, takže sme sa moc nezdržiavali a prví z našej gruppy boli už okolo dvanástejtej hodine pri chate Husárik.
Tam bola vo veľkom stane občerstvovačka a my sme sa tam postretali. Spolu sme už nie veľmi bežkarským terénom zišli bez úrazu dole do Čadce - Rieky. Boli tam pripravené autobusy a medzi prvými sme odchádzali do Oščadnice.
Na sobotu sme naplánovali ďalšiu 27 km dlhú s 600 m prevýšením peknú bežkovú túru L7: Skalité Serafínov-V.Rača-Dedovka.
Trasa sa vinula od slovensko - poľského hraničného prechodu Skalité Serafínov po upravených svažniciach, až po vrcholove stanice lyžiarsklych vlekov na Veľkej Rači.
Videli sme veľké holé svahy po vyťaženom dreve po kalamite, prechádzali sme strmým úsekom  ozdobeným drevenicami čo nám zanechali Kysuckí dedovia.Odtiaľ asi názov Dedovka.
Cez zjazdovky sme sa dostali na zelenú značku a tou sme prišli na Príslop, kde je postavená kaplnka Javorina s peknými drevorezbami svätcov životnej veľkosti. Odtiaľ sme sa pol na pol, pešo aj na lyžiach dostali na dolnú stanicu lyžiarskeho strediska Dedovka. Skybusom sme sa rýchlo dostali ku Drábovi.
Večer bolo ukončenie, nejaké to pivo, Papučový bál a nakoniec "nezmary" pokračovali ešte v penzióne do rána.
Keďže naše auto malo v osádke T. Belianského a ten sa chystal na Bielu stopu v Kremnici tak nás vytiahol ešte aj v nedeľu na Veľkú Raču. Ako to býva z oddychovej túry býva najťažšia. Z Gajúza sme po značke vystúpali na vrch zjazdoviek, potom na vrchol Veľkej Rače.
Hmla ako v oblaku, ale chatu na poľskej strane sme po upozornení našli. Zázvorové teplé pivo, prezlečenie a s pridaním nejakého "papuľnáka" späť. Po príchode do penziónu začal pršať taký májový. Druhé auto už bolo preč a tak sprcha, olovrant, zbalenie a domov.
 
ZHODNOTENIE:Veľmi vydarený zraz. Cekom prejdených 90 km., pešo cca 10 km. Prevýšenie 2126 m.
                                                     
                                                                         
 
                                 

2013_01_17_oscadnica-039.jpg

 
 
Dovidzenia v BARDEJOVE .
 

Jozef P