Kysuce na bežkách
6. - 8. 2. 2045
Keďže už vlani v Bardejove sme vedeli, že zimný zraz sa neuskutoční, padol návrh na malý vlastný. A tak po akcii v Slovenskom raji sme sa zasa kvôli počasiu dlho nerozhodovali.
Dlho sme sa chystali vyskúšať bežky na Kysuckej magistrále, tak sme tam vyrazili. Sloboda vybavil ubytovanie a tak, kto mohol prišiel.
Šli sme na troch autách celkom 12 účastníkov. Prvé auto Chlpek, Priehodovci, Oršula, Bojdová. Pretože sme si vzali dovolenku, tak sme vyrazili o 10 tej hodine. Cesta bola dobrá a tak o 2 hoďky sme sa hlásili u vedúceho turistického penzionu POĽANA v Makove.
Po ubytovaní v 4-posteľových izbách sme vyrazili na lyže. Podľa mapy sme našli lyžiarsku trasu priamo z Makova na sedlo Melocik cca 10 km.
Svažnica bola odhrnutá a na nej asi 10 cm prašanu.
Pri konci na vrchu sem tam škríplo pod lyžou, ale nič strašné. Chceli sme prejsť až na Melocik ale pri hoteli Pančava nam stopu zavial vietor, aj čas pokročil, tak sme sa otočili. Nami urobenou stopou sme sa spustili naspäť.
Práve sme prechádzali cestu, keď po nej prichádzal Peťo Róža s Matlovičovcami.
Onedlho prišiel Sloboda, Plevková, Magda a Peťo Radosa.
Večer sme sa dohodli s vedúcim na organizačných veciach a aj s tým,že nás ráno vyvezie s jeho dodávkou na sedlo Bumbálka.
Tak ako to býva dobrým zvykom večer sa degustovali kvalitné domáce pálenky a iné pochutiny. V sobotu ráno sme boli pripravený na domáceho pána aby nás vyviezol na sedlo Bumbálka.
No dodávka-mercedes bola zapadnutá tak ako aj večer.
Narastali v nás pochybnosti, či sme sa dobre dohodli. No ale domáci za málo s kľudom dvoch angličanov zobral škabku na dvojmetrovej rúčke a orampľoval predné sklo od ľadu a snehu. Nahodíl bufík a o chvíľu už sme sa presúvali na Bumbálku. Cesta stále dobrá. Cestou povedal domáci čoto o sebe a už sme vystupovali na česko - slovenskej hranici.
Matlovič s manželkou si zvolili deň na pešo. Počasie ako sa hovorí ako vyšité -9 °C , modrá obloha. O 9.15 hod už sme šľapali kúsok vyššie, kde sme pripli lyže a vydali sa na plánovanú trasu. Na trase po českej hranici sa striedali rôzne druhy stopy. Od nádherne upravenej po prejdenú len bežkármi a jeden úsek sme vyzuli bežky a prešli sme to pešo.
Bolo to totiž v strmom úseku a vietor sa tam parádne vybláznil. Niekde vyfúkané a miestami v úzkom priestore veľké záveje.
Od sedla Pinďula po prudkom stúpaní to už bolo dobré. Na križovatke pod Hričovcom sme si dali pauzičku a niečo pod zub. Je to križovatka na Kasárne a na Beskydsko-Javornícku magistrálu smer Makov a Husárik.
To už bolo ako v rozprávke.Krásna zasnežená príroda a stopy na jednotku. Však fotky o tom svedčia. Pomaly sme sa dostali nad vleky nad Makovom. Tam sa naskytovali parádne výhľady na Malú Fatru.
Bolo vidieť Kľak, Strážov, Rosutec, Stoh. Potom sme podľa informácií od domácich ešte kúsok prešli a výšli sme zhruba v strede zjazdovky ktorou sme rôzne zišli dolu.
Odtiaľ po neposypanej ceste do dediny cca 1-2 km až pred penzión. Spravili sme cca 22 km a 733 m prevýšenie.
Čas do večere sme vyplnili ochutnávkov domácich klobás a domáceho. Mali sme objednáné večere podľa výberu no a potom už len kultúra za 500. Heligónka, gitara a bubon.
Tak ako všade v nedeľu ani Kysuce neobišla náhla zmena počasia. Presný opak soboty. Ráno z okna sme pozerali ako sa kývajú stromy čo bola predzvesť, že aj hore bude fúkať. Tak ako sme sa dohodli domáci nás vyviezol na sedlo Semeteš-Cipár. Už v noci sypalo ale cestári to stihli prebehnúť tak dodávka to zvládla. Namazané sme mali z penziónu, tak sme sa dlho nezdržiavali a vyrazili sme. Vietor fučal statočne. Ale keďže nebýva zlé počasie len zle oblečený turista pokračovali sme cez Semetešské usadlosti učupené pod ťarchu snehu. Vietor sfukoval sypký prachvý sneh takže pred nami vytváral biele závoje ako vo filme Biela tma. Keď sme prišli onedlho do lesa tak už to bolo o 7% lepšie. Už tak nefučalo ale kopec bol väčší. Podchvíľou sme sa čakali aby sme sa psychycky podporili. Až neskôr keď sme prišli k informačnej tabuli už tak nefúkalo a dali sme čajík. Nasledoval pekný úsek až kým sme nevýšli z lesa cez smrekové konáre na lúku kde mali práve čerti svadbu.
Tiež sme sa tam dlho nezdžovali lebo okrem vetra nám tam nič neponúkli. No ale boli aj pekné chvíľky keď sme sa dostali zo zadu k reštaurácií Melocik. Všetci boli za jej návštevu. Teplá polievka a studené pivo dali zabudnúť, že vonku fúka. Na trati boli aj Harcegoci a zanedlho boli s nami v krčme. My sme potom pokračovali smerom k vlekom nad Makovom aby sme mali niektorí ukončenú celú magistrálu. Po otočke sme našli prepoj ku hotelu Pančava a odtiaľ po piatkovej trase sme zbehli až do Makova. Hovorí sa, že nepriaznivé počasie si človek dlhie zapamätá. Aj my si ho budeme. Prešli sme cca 18 km a 420m prevýšenie + počasie tak akurát. Po príchode nám domáci oznámil, že musíme jednu izbu uvoľniť lebo prišiel detský lyžiarský kurz, ale môžeme použiť spoločenskú obývačku. A tak po kultúre tam aj štyria prespali.
Tiež sme sa tam dlho nezdžovali lebo okrem vetra nám tam nič neponúkli. No ale boli aj pekné chvíľky keď sme sa dostali zo zadu k reštaurácií Melocik. Všetci boli za jej návštevu. Teplá polievka a studené pivo dali zabudnúť, že vonku fúka. Na trati boli aj Harcegoci a zanedlho boli s nami v krčme. My sme potom pokračovali smerom k vlekom nad Makovom aby sme mali niektorí ukončenú celú magistrálu. Po otočke sme našli prepoj ku hotelu Pančava a odtiaľ po piatkovej trase sme zbehli až do Makova. Hovorí sa, že nepriaznivé počasie si človek dlhie zapamätá. Aj my si ho budeme. Prešli sme cca 18 km a 420m prevýšenie + počasie tak akurát. Po príchode nám domáci oznámil, že musíme jednu izbu uvoľniť lebo prišiel detský lyžiarský kurz, ale môžeme použiť spoločenskú obývačku. A tak po kultúre tam aj štyria prespali.
Ako všetko raz skončí, tak aj naša akcia sa dostávala ku koncu. Naplánovali sme lyžiarskú túru zo sedla Semeteš na Kamenité a späť.
Peťo Róža ráno oznámil, že sa necíti dobre a tak odchádzajú s Matlovičovcami domov. A tak my už na vlastných autách sme sa presunuli opäť na sedlo Semeteš.
Fúkať už prestalo iba snežilo. Preto, že bol už pondelok aj miesto na parkovanie sa našlo. Po nedeľňajšom vetre sa ná ukázali pekné záveje. Pripadlo asi 15-nasť cm nového prašanu, tak sme si museli stopu urobiť. Aj keď snežilo, krásne zátišia s lazníckymi chalúpkami zanechávali v nás hlboký dojem. Janka Plevková po dvoch rokoch nechodenia mala toho akurát dosť, preto sa otočila a počkala nás u Cipára v reštaurácií.
My sme ešte potiahli asi 3 km a prišli sme na Kamenité s rozhľadňou. Z rozhľadne nebolo nič vidieť pre hmlu, tak po malom zajedku sme sa otočili späť. To už bolo lepšie lebo po urobenej stope to bola paráda. Teplota po celý deň bola -5°C. Hore - dole sme prešli 15násť km s prevýšením 460 m. Na Semeteši sme si dali kusuckú polievku, zázvorový čaj a hodnotili.
Myslím, že táto akcia bude patriť medzi tie vydarené.
Pripravil a napísal pre vás
Jozef Priehoda.