Rokokošky
11. novembra 2015 roku
S Vladom a Peťom sme naplánovali ešte jednu tohtoročnú túru do oblasti Rokoša. Termín padol na stredu jedenásteho a počasie nám tentoraz už akosi neprialo.
Stretnutie bolo naplánované na Majeri po našom zvanom Dalas o pol ôsmej, odtiaľ sme šli do Nitrianskeho Rudna, kde sme nechali Vladove auto a mojim sme sa presunuli na Jankov Vŕšok, odkiaľ sme nastupovali na trasu.
Bolo hmlisto a jemne popŕchalo. Vlado pofotil tie partizánske bunkre a po asfaltovom chodníčku sme vyrazili po červenej promenáde s pokazeným osvetlením. Časom sa to zmenilo na pekný chodník po peknom vápencovom hrebienku s nevýhľadmi. Prechádzali sme úsekom kde chodník kopíruje plot súkromnej obory.
Prekonali sme Holý Vrch a zaviedol som ich na pekný flek, ktorý som našiel, keď som tu pred rokom trošku zablúdil s bicyklom. Je to vápencový hrebeň s trávnatým výbežkom nachádzajúci sa nad Medveďou jaskyňou. Pri tom počasí tam ale nebolo nič vidieť a tak pokračujeme ďalej.
Na Kňažinových lúkach sme niečo zajedli a začali pomaly stúpať pod Čihoc.
Neskôr sa chodník strmo postavil, miestami to bolo skoro po štyroch, je to stúpanie na bočný hrebeň Malého Rokoša. Dosiahli sme vrcholovú výhliadku s výhľadom nikam, celý úsek je vedený po členitom vápencovom hrebeni s krásnymi borovicami a strmými zrázmi.
Za ním sme sa dostali do Rokošského sedla, odkiaľ je to na Rokoš už len na skok po lesnom chodníku s jednou peknou vyhliadkou na dolinu, ale dnes to bolo ako šedivý monoskop.
Po dosiahnutí vrchola sme sa zašli pozrieť na Štúrov a Dubčekov pamätník. Peťo vytiahol z batohu tri pivečka, tak sme ten vrchol na vrchole trocha zapili. Ešte sme urobili pár foto a vrátili sa do Rokošského sedla.
Tu sme odbočili na žltú a schádzali na Plevňu. Je to za mokra hodne nepríjemný chodník vedúci bralnatým hrebienkom a Plevňa je taká strmá homoľa schovaná v lese. Pokračujeme krásnym úsekom, hrebienkom s vápencovými bralami, krásnymi borovicami a strmými svahmi až na Predný Rokoš.
Za ním odbočujeme na nevýrazný chodníček smerom do Nitrianskeho Rudna, tento úsek celkom dobre poznám, lebo sme tu roky robievali aprílový prechod skalnatým rebrom, zvaný Ondrejkov memorial.
Sú tu veľmi strmé svahy, ale i moc pekné vápencové hroty, výhľady už pomaly zarastajú. Bol to celkom náročný, ale moc pekný úsek. Lesom schádzame na lúky a odtiaľ je to k autu už len kúsok.
Bola to pekná túra, hoci sme toho moc nevideli, keďže počasie nám neprialo, ale dohodli sme sa, že sa sem ešte vrátime pri peknom čase, lebo to bolo fakt pekné.
Ďuro