Thasos Giola
Deň tretí – Giola
1. 6. 2015
Vstávame pred siedmou, ranné kúpanie v mori, sprcha, dvojité umývanie zubou a nasledujú raňajky o ôsmej. Ešte nejaké dolaďovačky na bikoch, príprava desiaty, dofúknuť kolesá, dobalenie batohu či tašky. Dnes plánujeme výlet ku Giole – zvanej aj diove oko, je to diera v pobrežnom útese zaliata vodou. Vyrážame z campu s Peťom a Jarkom, zisťujeme, že nás hlavná skupina nepočkala, tak nasadzujeme kurz na juh. Cesta za prístavom začína stúpať a vydrží jej to skoro tri kilometre, až do stopäťdesiat metrov nad morom. Pred vrchom nás dobehol Villi a oznámil nám, že hlavná skupina je za nami, čakali nás kúsok vyššie a my sme ich obišli. Cesta lemuje pobrežie a stúpa po giolu v štyroch vlnách. Stáli sme pri kláštore, i v ostrej zátačke som pofotil skupinu ľalií dračích. Ak neviete prečo sa volajú dračie, tak preto že smrdia ako zdochnutý drak. Za kláštorom klesáme do ďaľšej jamy a zase stúpame brutálnym kopcom, až za ním klesáme a nachádzame odbočku s tabulou giola. Po peknom hlinitom zjazde nác sesta doviedla do zátoky s bufetom, dávame si pivo a pozorujeme škaredé chaluhy v zátoke. Fučí ako besné a tak zase stúpame prašnou cestou, neskôr strmo klesáme na morské pobrežie, tí múdrejší už tlačia, tí blbší už ležia, spod predného kolesa mi v zátačke vyskočila kamenná platnička, koleso ustrelilo a už som aj ležal, ľaktom som sekol na skalu, slušne som ho odrel. Po spletitých chodníkoch sme dorazili na pobrežie, chcel som si ten lakeť opláchnuť v morskej vode, ale bol taký silný príboj, že v momente som mal vodu až za krkom. Prezliekli sme sa do plaviek a niektorí si aj zaskákali a zaplávali.
Pri odchode sme postretali aj ostatných z turnusu, práve prichádzali zospodu, videli aj Peťovho tigra, zabrzdil prednou a skočil cez riadítka, našťastie do piesku, tak bez následkov. Naspäť sme nešli cez záliv s bufetom, ale kolmo hore na cestu. Pôvodne sme uvažovali o ceste do Teologisu, ale mali sme toho plný fiok, tak sme sa vrátili rovno do kempu, aj tak toho bolo 76 km a okolo tisícky prevýšenia. Cestou späť som dostal kŕč do stehna a potom som už dával pozor, nevedel som prečo, ale došlo mi, že som celou cestou fotil a potom na tvrdom dobiehal peletón, tak asi z toho.
Zbehli sme sa okúpať v mori, potom sprcha a večera, po ktorej nasledoval štandardný večerný program, pri ktorom sme ocenili Vladkov samurajský prípitok – Hóóď ho tam. Jarko Malina bol s partiou v Thasose a v prístave našli nejakého Handlovčana, čo vie po slovensky a má tam reštauráciu, až po vyše pol hodine intenzívneho vypočúvania zisťujeme, že to nie je Handlovčan, ale tunajší Grék, čo má za ženu Slovenku z Handlovej a cez zimu žije tam. Úplne geniálne nám ukázal cestu k nemu, za prístavom doprava a rukou naznačil niečo ako tá kľukatá čiara na chrbte tej zmije..
