Brnčálka, alebo 93. horolezezký týždeň Jamesu Zelené pleso 2017
17. - 19. 7 . 2017
Hneď prvý deň dovolenky som sa po obede presunul do Tatier, privítali ma vytrvalým dažďom, kým som dorazil na Brnčálku bola tma a bol som celkom premočený.
Tondo s Mariom boli už tam, aj dievky z Alpinky, dali sme nejaké pivečko a šlo sa na kute.
Hrebeň Baraních Rohov
18. 8. 2017
Ráno vstávame o pol siedmej, nejaké raňajky, pobaliť a pomaly vyrážame, Tondo dievky a Mário idú liezť na Čierny štít, ja som vyrazil s nimi, že si urobím nejakú turistiku.
Stúpame napravo od troch vodopádov po rebre zaistenom reťazami do Veľkej zmrzlej doliny, sledujeme cestou Nemecký rebrík i nástup na medené lávky.
Dobiehajú nás nejaký rýchlejší naľahko. Pod stenou Čierneho sledujeme nalezený pár, lezú Puškáča, kam sa chystajú aj naši.
Ja sa pridávam k skupinke starších pánov s jedným lezcom v mojom veku a pokračujeme skalnou rampou do Stolarczykovho sedla, kde pokračujeme exponovaným hrebienkom na Baranie rohy. V dvoch ťažších miestach je potrebné i lano.
Je to moc pekný hrebienok, exponovaný, pekné škrabkanie s nádhernými výhľadmi na Čierne veže, Čierny štít, Kolový štít, ľadové štíty, Terinku i hrebeň k Lomničáku s Kežmarákom v pozadí.
Na Baraních rohoch sme posedeli a cez Baranie sedlo schádzame naspäť na Brnčálku. Netrafili sme ferátkový zlez nad žľabom a tak ideme priamo žľabom, dakedy tu býval sneh celoročne, dnes len protivná nestabilná suť.
Moc pekná vychádzaka, kopec výškových metrov nádherné výhľady, dobrá partia i pekne lezenie.
Parťaci boli Janko Hazucha, Vlado a Milan, čím by som im chcel ešte raz poďakovať, že ma vzali so sebou.
Na chate pivo zasyčalo i niečo sa zajedlo, Tondo s Máriom už boli tam, neskôr dorazili ešte dvaja lezci od nás.
Sedlo pod Belasou vežou a Jahňací štít
19. 8. 2017
Vstávame skoro, Partia ide liezť na Žeruchové veže a ja špekulujem pozrieť ten hrebeň na Kolový štít z Kolového sedla.
Stúpam do sedla, ide sa mi dobre a tak predbieham pomalších. V sedle odbočujem na nevýrazný chodníček doľava, postupne klesám, nejdem po hrebienku až skončím v suti pod Belasou vežou, kde sa chodník stratil, pokračujem v línii, suť je nestabilná.
Podarilo sa mi zlomiť palicu, povolil krčok so závitom na zámku.
Po slušnom boji som sa dostal do sedla pod Belasou vežou s náznakom chodníka, ale ďalšia línia bola nezreteľná, mohlo to ísť vpravo, vľavo i hore. Našiel som nejaké mokré miesta a s prekvapením som zistil, že sú zamrznuté.
Stúpal som mierne doprava, moc sa mi to nepáčilo, nebolo to ťažké, ale skala bola lámavá a podo mnou veľa vzduchu.
Po zvážení situácie som sa rozhodol pre ústup, bol som tam sám a ak by som mal nejaký problém, bolo by zle a hlavne nevedel som kade.
Pri návrate som objavil chodník, viedol vrchom tej sute a pred sedlom som stretol aj Janka Hazuchu, prebehol sedlo a vracal sa potom so mnou.
Ja som sa rozhodol ešte vybehnúť na Jahňací, keď som bol už tu, ale bola to len taká rýchlovka. Začalo sa mračiť, k večeru hlásili búrky, ale vyzeralo to, že to dorazí skôr.
Na vrchole som sa moc nezdržiaval a frčal som dole, zbehol som to v slušnom čase.
Na chate sa už varil guláš, pivečko chutilo. podával sa varený bôčik so špekačkami a baraními rohmi, cibulkou.
Bola aj nejaká súťaž v zhybovaní, večer bol program, kde sa pospomínali roky minulé, ocenili sa starí jamesáci i výkony mladších lezcov.
Po studenom občerstvení sme sa ešte presunuli do baru dole, padlo pár pív, ale oči sa mi už zatvárali a tak so šiel spať, vonku už pršalo.
Ráno stále pršalo a tak som s Tondom zbehol dolu k autu, Mário nás predbiehal na biku.
Pršalo nám i celú cestu domou až po Martin, ale šťastlivo sme v poriadku dorazili.
Skutočne pár parádnych dní v Tatroch, pekné túry i dobrá partia.
PS: zabudol som baterku do foťáku, tak fotky sú len z mobilu.