Choď na obsah Choď na menu
 

 

img_20170708_115127_panorama.jpg

 

Víkendový HOHE WAND

 

8. 7. 2017

Vyrážame ráno o siedmej, smer Bratislava a ešte ďalej až k Hohe Wandu, cieľu nášho ferátového víkendu. Zostava jednoduchá Mário a ja, čas dosť neskorý idem po nočnej, pôvodný plán boli Ta3, Jordanovka a Vidlový hrebeň, ale nasunula sa tam oblačnosť a tak sme to zmenili na ferátky v Rakúsku.

Auto sme zaparkovali v Oberhöfleine a po chodníčkoch sme dobojovali pod prvú ferátku Gebirgvereinssteig. Na nástupe sme boli sami, neskôr sa tam nasunula hlučná skupinka, v ceste sme voľakoho počuli a neskôr aj preletelo zopár šutrov okolo. Mário zistil, že zabudol v aute feraťák a tak som mu prepustil jednu slučku, nemalo by sa to takto, ale však do toho padať nebude.

Nástup je tam do stienky, traverzuje sa doľava, miestami vzdušné a miestami rozsypané. Obtiažnosť tam je D, ale je to v pohode. Po prelezení stienky sme kúsok zostúpili k vratkému rebríkovému mostu s volným istiacim lanom. Mario to dal v pohode, mne to dosť tancovalo, ešte i hnusný vetor fúkal, ale tiež som to prekonal.

Po krátkom výšvihu sme sa dostali pod šikmý lanový rebrík s kovovými priečkami, predbehli sme tu nejakú turistku, bola z teho celkem hepi zmetená, asi či akosi jej to vôbec nešlo do hlavy, čo tu vlastne robí. Nad rebríkom ju čakal parťák.

Doliezli sme do miesta pod záverečnú platňu na trenie a prevyslý výšvih so záverečnou platňou, kde nás minule chytila prehánka.

Tu sme dobehli pár báb od nás s nejakými anglánmi, chlapci už dozrievali, boli na feráte asi prvý raz a už bojovali, tie spievajúce šutre bola ich robota, jeden vyhodili do steny aj keď sme boli pod nimi.

Po doleze sme si zbehli na Hubertus haus na pivko, dobre nám padlo.

 

p7080066.jpg

 

Majo sa rozhodol, že nejde dole pre feraťák a tak sme sa presunuli pod Wildenauer klettersteig,  klasickú gramlovačku s komínom.

Stúpame dosť rýchlo, trochu nás iritovala vytrhnutá gramla, to sa stať niekde hore, tak to bude rýchlo hotovo.

Preliezame stienku a kútom doliezame pod komín, ťahá v ňom jak naozaj, diera hore je redukovaná veľkým balvanom, ale zvládam to aj s neveľkým batohom.

Hore sa presúvame na druhé pivečko na Hubertusa.

 

img_20170708_154150.jpg

Po červenej prechádzame vrchom Hohewandu na Hochkogelhaus a končíme na chate Fly Hohe Wand, znie to jednoducho, ale nebolo to tak, prekonali sme dvestometrovú roklinu a druhú menšiu sme zase obchádzali, videli sme pár pekných vyhliadok a dve super obrovské drevené ležadlá, jedno tak pre troch či štyroch.

Na fly HW sme si capli zaslúžené pivečko a pokračujeme ku Skywalku. Po zostupovke sme sa dostali k Blutspuru, pribudlo tam zase trochu železa na nástupe, ale je to stále výživná ferátka, vytláčala aj tam kde by nemusela, ale nakoniec aj tak kapitulovala.

Presúvame sa pod záverečnú etapu HTLky, feráta je uzavretá, spodné laná sú demontované, vraj tu bol veľa úrazov a záchranných akcií, ani sa nedivím, je to dlhé, náročné, bez ústupových možností, kvantum ľudí nedovoľuje isť naspäť, tak je to patová záležitosť.

Ale bez HTLky tu je zase mŕtvo, chaty prázdne, dole v campe len lezci.

My si lezieme ten záver s peknou platňou pod previsom, dolezom do kúta pod rozhľadňou, traverz doľava a dolez kolmou platňou, je to vcelku brnkačka, pokiaľ nemá človek v rukách celú cestu s nekonečným postávaním a čakaním.

V kúte nás pustili dopredu lezci, liezli nejakú šestku, vyzeralo to pekne.

 

img_20170708_193527.jpg

 

Zbehli sme dolu a cez les sme nekonečnými chodníkmi dobojovali za hodinku naspäť k autu.

Presunuli sme sa do kempu Zeltplatz Hohe Wand Blick v Maiersdorfe, kde sme prespali, stany sme nerozbaľovali, po dobrej večeri a pár pivečkách sme si rozložili spacáky s karimatkami a spali do rána. Noc bola dosť horúca, Majo hrešil, lebo sa zobudil v spacáku celý spotený.

 

9. 7. 2017

Ráno po raňajkách sme sa presunuli do Frankenhofu, kde sme nechali auto. Po nechodníkoch i pomedzi kravy sme sa nakoniec prebojovali na chodník pod chatu  Herrgottschnitzerhaus kde sa nachádza ferátka Wahrinbergsteig. Bolo to kratučké Déčko, ale to D to určite nebolo, za tú prechádzku to isto nestálo, vylepšilo to len pivečko na chate.

Vrškom Hohewandu sme sa presúvali a pozerali čo za cesty tam ešte sú videli sme zostupovky Ganghofersteig i Hanselsteig, ogabali sme sa na železnej vyhliadke Felsenpfad, mysleli sme že ide dole a ona si tam len spravila oblúčik i vyplula nás zase hore o kus ďalej. Boli sme kuknúť i prístupy k lezeckým trasám, až kým nás odtiaľ dážď nevyhnal.

Na Hanselsteigu sme objavili krásne sedenie s dreveným stolom a výhľadom dole.

 

p7090358_panorama.jpg

 

Cesta domov prebehla bez nehôd a dorazili sme ku mne okolo desiatej, bol to síce náročný víkend ale stálo to za to.