Choď na obsah Choď na menu
 

 

Deň druhý Biograd na móru 92 km

 

4. 6. 2017

Ráno vstávame o siedmej ideme sa s Peťom kúpať do mora, Villi s Alou sú už tam, voda je studená, treba nechať čas na aklimatizáciu, časom už je fajn. Pláž bola kamienková, bez ježoviek, videl som len jednu malinkú, hladina pokojná.

Po raňajkách vyrážame na trasu okolo Vranského jazera, najprv po jadranskej magistrále a cez Dubravu, Dazlinu do Vrany. Pred Radošinovcami sme sa zastavili na pivečko v miestnej krčmičke, síce mali zatvorené, ale keď sme sa už zastavili, tak nám otvorili.

Jazero sme videli až za Vranou, fotil som tam aj nejaké makové pole. Zastavili sme sa ja pri nejakej vtáčej rezervácii, ale neboli sme dnu.

Po magistrále sme sa zviezli do Biogradu na Moru, prešli sme sa po meste a v prístave sme sa najedli v príjemnej reštaurácii, Vlado si kúpil klobúk.

Naspäť sme šli proti vetru po Jadranskej magistrále, vpredu začali vyšívať Spiškovci na cesťákoch a tak to bolo hodne rýchle, počkali sme sa len raz, v závere ostala na čele len skupina Miro, Iva a Hezký Péťa, za nimi s odstupom ja s Vladom, ten počkal na Lubicu a tak som do Vodíc dorazil sám, odbočil som skôr a prešiel kus po pobreží, kým som sa dostal k nášmu kruháču.

Bol som kúsok za ním, keď som začul zozadu klepot, niekto sa v kruháči vysypal, pozriem lepšie a to už sa Miro zviechal zo zeme.

Čelná skupina zakufrovala v meste a ocitla sa za  mnou, Miro ma chcel ešte seknúť a v tom zle klopenom hladkom kruháči mu ustrelilo predné koleso, mal odreté koleno, ale inak z toho ešte dobre vyviazol. Po večeri sme to trochu roztočili až sa prišla i šéfka sťažovať, inak pohoda.

Podarený bol Jarmal, pýtal sa na večeri Paľa koľko prešli, ten mu povedal že sto kilometrov, Jaro mu nechcel veriť, tak Paľo zľavil na 98 km, bol s Lubom a Majou na Rošky Slape, na hornej Krke. Po večeri som Ľubovi navrhol nech ich ešte zoberie na vozenie mestom nech majú tú stovku, ale Jaro bol okamžite zásadne proti.

 

p6040135.jpg