Jarný Hohe Wand 2018
12. – 13. 5. 2018
Predpoveď síce nebola ideálna, hlásili poobede búrky, ale rozhodli sme sa to risknúť, od nás sme šli deviati a z Trnavi ešte štyria, neskôr sa k nám pridala aj Lubová dcera s priateľom.
Presuvame sa k Oberhofleinu na malé parkovisko, odkiaľ šlapeme necelú hodinku na nástup k ferrátke Gebistetein. Je to relatívne nová pekná ferrátka s nepríjemným mostikom a s výhľadmi na Wildenauerkleterssteig, klasickú gramlovačku s komínom.
Na nástupe už bolo päť moravákov aj s malým chlapcom. Kým sme sa vystrojili, už boli v ceste, ale boli strašne pomalý, chlapec sa učil čo a ako, kým pani zase bojuvala s velkým telom.
Viac sme stáli ako liezli, ale vďakabohusme ich predbehli pred mostíkom, búrka sa veselo približovala tak sme podstatne zrýchlili. Mostík naprojektoval nejaký vydriduch, horné lano má riadny previs a tak sa tam cvičili rôzne figúry. Nasledoval šikmo postavený rebrík s kolmím prelezom.
Za policou za ním nasledoval záver, šikmá traverzová platňa, kolmý previslý úsek a kolmý dolez na vršok. V závere nám už padali prvé kvapky. Hore sme dorazili zároveň s Lubom a spol., ktorý zdrhli spoza mostíka, hne´d jak prvý raz zahrmelo.
Pofitili sme vegetujúcich kamzíkov a presunuli sme sa na chatu Hubertushaus, slušne sa rozpršalo, ale s pivom v ruke nám to až tak nevadilo.
Po daždi sme zostúpili do ferrátkou Springlessteig, obyčajným zostupovým chodníčkom, zaisteným lanom, dosť sa na tom mokrom vápenci šmýkalo, tak sme šli opatrne.
Presunuli sme sa do cempu a postavili stany, padlo pár pív i dosť sa debatilo.
V noci prešli ešte dve búrkové vlny, tak sme ráno presunuli štart do HTL ky z 7°° na 9°° hod, ale po presnejšej predpovedi burky na obed, sme sa radšej posunuli na 8.30 hod.
Luba rozbolel členok tak sa rozhodol pauzovať, Jozef sa zas rozhodol šetriť koleno, Maja zase ešte nemá nové topánočky, tak sme teda v osekanej zostave siedmych statočných vyrazili do cesty.
Zase nám ako obvikle trvalo sa vyšišmať, keď nás už predbehol štvrtý na nástupe, začal som byť trochu nepríjemný, tí dotíční by mali doma začať trénovať obliekanie a obúvanie.
Na nepríjemnom nástupe pribudli gramle, tá klučová pod previsom vyriešila prepínanie istenia, teraz to bola úplne pohoda, cestou som zaregistroval tých stupačiek podstatne viac. Lezky na tom vápenci pekne držia, len prstíkom sa vnich tak dlho nepáči.
K platni s kútikom pribudla varianta vpravo, stienka s rebríkom, dalo sa tak i tak. Cesta má tristo výškových metrov a ke´d človek lezie všetko na rukách, tak tam môže vykapať, to bol dôvod aj tých zmien, cesta je podstatne ľahšia, tak Déčko maximálne by som jej dal.
Stupky pribudli aj v hornej časti, na šikmej platni do kúta, tam kde sa bojuvalo na jednej ruke s prepínaním, teraz pohodlne stojíš a no problema. Prvý hore s poriadnym náskokom dorazil Jožko, len nadával že nemal rukavice, zabudol si ich v stane, stačilo povedať, aj traja sme mali rezervné.
Aj Mirka sa ku koncu chytila a rozbehla, tak sme to nakoniec stihli v limite dvoch hodín. Cestou sme v polke druhý krát stretali chlapíka, čo liezol všetko v skale, len sa priisťoval feraťákom, prvý krát nás obehol na nástupe.
Hore dorazila Vollerinom druhá časť výpravy. Trochu sme pofotili a vyrazili na chatu.
Ledva sme si dali na chate pivečko, zase zahrmelo a Lubo s partiou zmizol jak gáfor. My sme cestov dole zakufrovali, raz nás Jozef ogabal, že tadeto, šak to pred hodkou šiel hore a druhý raz sme aj z tej modrej zakufrovali, na neznačený chodníček, otočil som to až keď sa už ďalej nedalo.
Na modrej značke sme ešte neplánovane zdolali ferrátku Frauenlickensteig, nepríjmný rebrík v komíne, bol už blatový a mokrý, šmykal sa dosť nepríjemne.
Kým sme dorazili dole pršať prestalo, ale naše stany, čo sme nechali preschnúť už boli zase mokré, tak sme ich pobalili, aké boli. Spáchali sme nejakú higienu, nákrmili hladošov, pobalili vercajch a vyplatili camp.
Cesta domou prebehla bez problémov, zastavili sme sa na Zelenči niečo zajesť a rozlúčiť sa. Ešte som s Mirkou a Peťom dal zo dve pivečka u Čižnára a bolo po akcii.
Moc pekná akcia to bola aj keď nás tie búrky furt obháňali.
