Maďarskie ferátovanie
1. 5. 2018
Prvý raz tohto roku mierime za ferátkami von za hranice i keď len kúsok za Komárno, do Tatabánye.
Nazbierala sa nás slušná zostava. Majo ide zo Zvolena s Luckou, jej synom, Dáškou a berú ešte Rasťa. S Peťom ideme Lubo, Maja, Mirka, Mireček a ja. V Treťom aute ide Nadežda s dcérami a Maťom. V štvrtom sa ráno v Novákoch pridal aj Marian s Nikolou a vo Vrábloch si knim prisadla Dominika.
Počko hlásili výborné, žiadna voda len slnko, telo pohoda.
Neparkujeme na parkovisku pri Turulovi a kúsok ďalej na boku cesty, lebo na tom parkovisku stavajú obrovkú drevenú chatu, čo to nakoniec bude neviem.
Ustrájeme sa do sedákov a ideme sa pofotiť pod Turula, Majo ide v predstihu, lebo chce stíhať ešte ferátky v Cseszneku. Schádzame po schodoch dole a ideme na prvú dnešnú zvanú Vezír. Nástup je strmý až previslý, stupy sú vyšmýkané, ruky dostávajú zabrať.
Prá to vzdáva Maja, vracia sa a spolu s Taňou ogabávajú nástup a pripájajú sa pred Katou. Ostatní bojujú, ja uzatváram peletón.
V nepríjemnom odleze odchádzajú ruky Soni, ani hore ani dole, dalo mi dosť práce dostať ju dole na rímsu. Hneď za nami tam došli sily aj Polke, aj tej som pomáhal dole, keď stála zaistená na rímse, otočil som sa k nej chbtom, len som počul Nadeždu jak skríkla, tá polka sa odopla, nato jej ušli nohy a zošuchla dole po bruchu až na chodník dva metre pod nami.
Obišla aj tak dobre, len nejake odreniny a škrabance. Za ňou šiel jej parťák, ten zliezol k nej. Prišiel na radu veľký maďar, takých 120 kilo, ale veľký chlap, síce dobojoval k tým roxorom, ale tam stvrdol a evidentne dozrieval, ešte som stihol povedať, že ak sa necvakne do odsedky tak ide a už aj zahučal do feraťáku a po lane sa zviezol dva metre dozadu. Radšej som odtiaľ vypadol, lebo toho odtiaľ dostať musel byť problém.
Potom to už bola viac menej pohoda, počul som sice, že viacerí otestovali feraťáky a odsedky boli v kurze, ale v podstate sme to zvládli. Nasledovala prestávka, vrátili sme sa k autu a dali nejaké posilnenie pred druhým kolom zvaným Turul.
Cestou k nemu si Lubo vyvalil členok a celá šťastná Maja sa o neho musela starať, ale až bude mať tie nové boty, tak nám šeckým ukáže. Skončili aspoň na prehliadke neďalekej jaskyne.
Naša skupina šla Turula, kým Kinderko s Mirkou šli rovno Katu úspešne prebojuvať. Boli s nimi i Majo s Luckou, Daškou, Nicolou a Marianom. My sme si dali si ten éčkový nástup a v pohode preliezli travez i lanový mostík.
Potom sme sa presunuli pod Katu aj my, šiel som prvý, síce som si odsedal, ale úspešne som to dal, Maťo za mnou sa zošmykol od druhej kotvy, ale potom zabral a dal to, Mireček to dal no problém a Nadeždu som potiahol v kľúčovom fleku, tak to dopadlo nad očakávanie dobre.
Zbalili sme krámy a vyrazili domov. V Komarne sme sa zastavili v reštike za mestom a najedli sa, cesta domov už potom prebehla rýchlo a bezpečne.
Majo s partiou ešte stihli dať v Cseszneku dve déčka a boli i v Vilnje kuknúť, sú tam tiež tri ferátky, liezť už nestihli.
Máme to v pláne, ale ako dvojdňovku.
V podstate to bol moc pekný výjazd, šecko ma na druhý deň pobolievalo, ale ohlasy boli pozitívne, začíname pripravovať jarný Hohe Wand.
