Zimný výcvik základov VhT na chate pod Chlebom
16. - 18. 3. 2018
V piatok poobede sa nasúvame do Šútova, kde pod Zajacovou nechávame kovové tátoše a vyrážame vo vytrvalom daždi s poriadnými batohmi do kopca na Chatu pod Chlebom. Tentoraz sme Generála nechali na pokoji, lebo na tom blatku by sa šmýkalo až strach.
Bolo to nekonečné a skoro som pod tým veľkým batohom po tej chrípke dušu vypustil.
Majo s Nikou šli cez Mojžišové pramene, chodník nebol prejdený a veru tiež dostali poriadne zabrať, kým na chatu dorazili.
Bolo nás hodne, dohromady štrnásť a v sobotu dorazila ešte Pavla. Mali sme zajednanú izbu Chleb a ostaní sme boli na bivak platzi pod strechou vo vlastných spacákoch.
Po príchode bola chata plná, ale časom sa stiahli nocľažníci z lyžiarskej chaty dole a potom už miesta bolo. Posedelo sa do záverčnej, neskôr pri tichej gitarke, pospevovaní a kecaní, poniektorí aj do tretej.
Noc pod strechou bola super, teplota akurát, dokonca ani nikto nechystal drevo, na izbe vraj bolo moc teplo.
Ráno sa oširujeme, raňajky, kafíčko, zuby dvakrát umyť a o pol deviatej nástup pred chatou. Stúpame na Chleb nádherným slnečným ránom, skoro bez vetra. Ten kontrast včera a dnes je až zarážajúci.
Na vrchole sa fotí a vytešuje, schádzame dole do sedielka, kde sa ustrojíme na kurz. Ala s Romanom vyrazili po hrebeni, že sa prejdú na Steny. Vytvoríme tri družstvá, vysvetlujeme prácu s cepínom i zaklady lanového družstva.
Na úvod prechádzame exponovanú snehovú hranku a potom strmý travez minižliabkom vo svahu Chlebu, Prvá ide Lenka a veru jej nebolo vsio jedno, ale dala to pekne.
Prechádzame do sedielka Hromového, kde ukazujeme budovanie štandu z cepínov, zlaňovanie i pohyb v strmom teréne, Peťo ukazuje snehovú hrušku i ako sa dá pomocou prusíka stiahnuť istiaci cepín.
Slniečko zašlo a zdvihol sa nepríjemný studený vietor, tak to poobede balíme a sťahujeme sa na chatu, menšia skupinka ešte ide zo Snilovského sedla na Veľký Kriváň.
Po dobrom obede sme si poniektorí zdriemli a okolo šiestej vyrazila Lenka s Romanom naproti Paule a druhá skupina vyrazila na Veľký Kriváň. Bolo nás päť, ja, Majo, Nika, Mirka a Maťo, pre ktorého toto bola prvá akcia s nami a tak bolo šecko pre neho nové.
Tak precízne sme sa ustrájali do toho vetra, že nikoho nenapadlo zobrať čelovku. Šlapalo sa rezko a vrchol sme dorážali už skoro potme, fotili sme zore nad Malým Kriváňom i Pekelníkom. Návrat sme stihli LTT, záver sme už skoro nevideli ništ.
Zábava bola veselá, posedelo sa pri speve a gitare, debatilo sa, poniektorí vydržali aj do štvrtej, ja som sa stiahol po polnoci. Noc pod strechou už bola o inom, vonku zúrila vychrica, lomcovala s plechmi a teplota padla hlboko pod mínus desať. Prefukovalo tam a nad ránom som sa zobudil na chlad, tak som obliekol gate a i páperka bodla, mal som tenký spacáčik. Na zimu sa ráno sťažovali aj ostatní čo spali so mnou pod strechou.
Vonku presvecovalo slniečko cez hmlu, ale bola riadna kosa a silný vietor. Na hrebeň sa ísť moc nedalo a tak sme zavelili po raňajkách ústup.
Naobliekali sme sa ako na sibír a kusok pod chatou už prestalo fučať, tak sme to postupne zhadzovali. Klesanie je to výživné a veru pod tým ťažkým batohom dostali kolienka zabrať, ale zvládli to v pohode. Spodok sme zbehli generálom.
Musím konštatovať, že aj keď sme nespravili pre počko podmienky všetko čo sme chceli, bol to vydarený víkend a účastníci boli dúfam spokojní, teda aspoň podla tých foto orgií v nasledujúcich dňoch na našej FB stránke.
Ďuro
