Bežkami na Vtáčnik
17. 1. 2021
Predpovedali pekné počko a tak vyťahujem backcountry bežky s pásmy a idem kuknuť Vtáčnik. Je neďela a hore bude plnka.
Obúvam lyže už pri rampe v Gepniarke a na pásoch stúpam až do zátačky nad elektrárenskou chatou. Odiaľ postupujem rovno hore centrálnym žlabom a odbočujem na dôchodcovkú skratku do spodnej zátačky pod siahami.
Na križovaniek zvažníc sa odrážam doľava na neznámu zvažnicu, je tu pár padnutých stromov, tak je to trochu zaujímavejšie.
Zvažnica končí pod strmým výšvihom a tak sa dávam smerom k hornej zátačke pod siahami za pomoci locusu. Bol to miestami boj, terén je strmý, traverz pomedzi padnuté buky problematický. Ku koncu som musel aj trochu klesnúť, lebo som bol vysoko.
Po zvažnici to už bola brnkačka a po modrej vyšlapanej značke pohoda. Ľudí tu bolo ako maku, ale miesta je tu dosť, tak sme si nezavadzali.
Tesne pred krížom som stretol Zuzku a hore bol Jožo Volkov so synom a partiou.
Dole som schádzal smerom na Vrvravu, strmák som zišiel napešo. Ten chodník k Homôlke moc na bežky nie je , dosť sa kľukatí, ale bokom som našie pár stôp, po jednej som sa sklzol na druhú stranu k Prochoti, ešte že som to za pomoci locusu včas zistil, tak som sa nemusel moc vrácať.
Najhoršie to bolo hneď za Homôlkou, je to tam strmé, bokom sa nedalo pre množstvo popadaných konárov, chodnik samá klučka, aj som slušne zahučal.
Keď sa les prečistil dal som sa traverzovať pomedzi stromy, to sa už dalo.
Zišiel som na spodnú zvažnicu a po nej do zátačky severne od Čierneho vrchu.
Odtiaľ som už po asfaltke pohodlne zišiel až skoro k autu, len posledný rovný usek od Makovišťa som zniesol, lebo tam už boli kamene.
Moc pekná akcia, dal som si do tela.
