Choď na obsah Choď na menu
 

 

Choč a prečo nie

12. 3. 2023

Boli sme na kurze inštruktorov na Malinovom Brde na Majekovej chate od piatku do nedele, počko nám nevyšlo, pršalo, hmla a výchor, tak sme mali len teóriu, ale v nedeľu sa vyčasilo, rozišli sme sa pred desiatou, tak sme to využili a spestrili sme si cestu domov výstupom na Choč.

V aute som bol s Lubom, Jankom a Paťom, odparkovali sme na dolnom parkovisku vo Valaskej Dubovej a rezko sme vyrazili cez dedinu. Lesom sa stupalo dobre na ľadovom podklade bolo vrstva čerstvého prašanu a držalo to, nešmýkalo sa. Ľudí tu šlapalo celkom dosť, tempo bolo svižné. Janko zobral batoh, tak sme to takticky zneužili a šupli sme si k nemu mačky. Lubko je po chorobe a hromžil, že si paličky nevzal, aj mačky si obúval tak sme ho chvíľu čakali na lúke, opaľujúc sa na slniečku.

Pokračovali sme potom hore zimnou trasou, bo letnú nikto neprešlapal, otvárali sa pekné scenérie, slniečko zahrievalo, ožiarený sneh oslepoval. Postupne vytiahol mačky i Janko a neskôr aj ja, len Paťo šiel ďalej bez nich. Reťazový výšvih bol tvrdý, pololadový, ale dalo sa i bez mačiek, bokom po stupoch.

Na vrchole bolo dosť ľudí, ale pomestili sme sa, spravili pár foto, pokukali scenérie, moc sme sa tam nezdržali, lebo pofukovalo chvíľami.

Dole sme zbehli relatívne rýchlo, len tie popadané stromy v žlabe s tými mačkami boli zaujímavé, mohli by to poprerezávať. Odmačkovali sme sa pri východe z lesa a zbehli dedinou.

Pri aute sme sa odstrojili, poprezliekali i prebalili. Celé sme to dali pod štyri hodinky. Ešte sme sa zastavili na Rieke doplniť tekutiny a kalorie.

Musím sa pochváliť, bol to dobrý napad, neísť rovno domov.

img_20230312_113338.jpg