Čierny vrch
7. 4. 2024
Každoročne robieva region Prievidza akciu za snežienkami na Čierny vrch, tento rok je všetko nejaké urýchlené, teploty hlásia okolo 27°C a krásne slnečno. Drgol som do Peťa, či by sme si tam nevybehli na ebikoch a nakoniec sme sa dohodli.
Prišiel ku mne a povedla cintorína sme vybehli na Starú Brezinu, čakal som, že tam bude voda, ale určite som nečakal, že jej bude tolko. Obchádzali sme viacero sústav kaluží, aj biky sme slušne zablatili a tak sme sa rozhodli zbehnúť do Máčova, zjazdík nás slušne vybodkoval blatkom.
Po ceste sme prešli na Banky, tam som chcel prejsť povedla potoka k hrádzi v Rudne, na mape to bolo vyznačené ako zjazdné, ale realita bola uplne iná, zarúbali sme sa v huštine pri potoku a museli sme sa vrátiť, ale našli sme dva smrčky.
Už klasicky po ceste sme dobojovali do Nitrianskeho Rudna a zastavili sme sa na pivečko v malej krčmičke nad potravinami, krásne načapovaná desinka radegast za poldruha eura len tak zasičala.
Pokračujeme do Rudnianskej Lehoty a po asfaltovej ceste stúpame Veľkou dolinou, z ktorej sa odrážame na zvažnicu k Tisovníku. Zvažnica je kvalitná, super jazdenie. Pri Tisovníku sme oddychovali a objavili sa i prví turisti, zastavil sa i Joko, ani ma nespoznal, musel som ho okríknuť.
Pokračovali sme až nad chatu k novému krížu pod Čiernym Vrchom, nižšie na lúke je i veľké ohnisko a boli tam i opekači. Ďalej sa ísť nedalo cesta bola silne blatová, sťahovali tade drevo, tak sme to otočili.
Na lúke pod krížom sme dali neskorý frištik na slniečku, zhora schádzali opozdilci Efa, Jana a Čučoriedka Gregoreje, tak sme hodili reč a pospomínali.
Dole sme zbehli pomerne rýchlo a skončili sme zase v tej krčmičke, kde sedela Maja Šulková s parťákom, neskor dorazili i Gregorky.
Vracali sme sa cez Banky, Mačov a za Vrbanmi sme sa prehupli cez Brezinu na druhú stranu, zbehli sme dolec cez Pokutu. Baterky už mleli z posledného.
Pééknáá akcia, pohodová, ale veru, taký krč som v noci do stehna dostal, ako hrom, čiže - stálo to za to.
