Jančeková skala, Biely kameň a Veľký Grič ferátkou
9.4.2024
Ohlásil sa mi Milan, či by sme niečo nespáchali, šak nech niečo navrhnem. Napadla má trasa, čo som už šiel v minulosti s Vladom a Petrom, Milan súhlasil a začali sme to realizovať.
Volba padla na utorok deviateho apríla, ohlásili sme Joka a na FB pozvánku, sa mi ozvala Maja a Peťo, ráno mi volala i Lucka zo Žiaru s Mariom, že by došli.
Štart bol na deviatu od Cigelskej zjazdovky, je tam nová žltá značka, ide na Jančekovú skalu naokolo lomu, ale my sme šli starým chodníčkom cez les.
Zastavili sme sa na zjazdovke kuknúť Bojnice i Kľak. Hore na Jančekovej brutálne fučalo, skoro nás odfúklo. Posedeli sme, pokukali i fotili. Pokračujeme chodníčkom na trasu bielej stopy SNP, je tu trasa pre bežky, značená modrooranžovo.
Hore na hrebeni je to mohutne prerastené mladou hustou bučinou, okolo chodníka bola rezaná a stretli sme tam auto s lesákmi. Neskôr bučinu nahradila smrečina, hodne mladých naletových smrekov, bude tu pekný flek na smrekáče časom.
Na vrchole Bieleho kameňa obdivujeme stenu z bieleho andezitu i odtrhnutý ostrov, neskôr pokračujeme po hrane po starej červenej zrušenej značke, šiol som tade naposlkedy dakedy hodne dávno.
Celé je to tu poddolované a v lese su výrazne skoky aj zo štyri metre ako si sadali cele lesné celky. Vychádzame na červenú a stojíme na kaplnke, odkiaľ pokračujeme dolu na handlovskú stranu. Peťo s nama neide, že vraj nás počka na Griči.
Lesná cesta sa mení na rozbitý asfalt, z ktorého schádzame na chodníček lesom, smerom k nástupu ferátky, ale ten nás vyviedol k torzu banskej vetračky, ani som nevedel, že tam je.
Pokračujeme lesom ako sa dalo a nakoniec nachádzame chodník k ferátke, pridal sa k nám i Ďuri zo Zvolena, ktorého sme tam stretli. Reťaze sme našli viac menej v pohode, ešte som všetkých upozornil, nech dávajú extra bacha na šutre a nastúpili sme do steny.
Neponáhľame sa, ideme na istotu, hodne sa fotí. Reťaz je hrdzavá, v hornej pasáži som videl tri vytrhnuté kotvenia, ale drží a dobre poslúžila. Fotíme sa na vežičke a zhora nám máva Peťo. V záverečnej pasáži nám Joko ukazuje strážcu ferátky, o ňom som nevedel ani ja.
Na vrchole padlo nejaké pifko i za gambáčik sa ušlo, fotilo sa s Handlovou v pozadí. Lucka s Mariom mazali dole, lebo mali malú v škôlke a čas sa im krátil, my ostatný sme sa flákali z nohy na nohu, po hrane ku križovatke kaplnka a potom zvažnicou na modrú pod chatou.
Popod Chorvaticu schádzame k lomu, Joko nám ukazuje studničky a pokračujeme ďalej až k autu, veru bol som celkom rád, že ho už vidím, celkom mi to dalo zabrať.
Bola to pekná výchádzka cez tri skalky a jednu ferátku, dokopy to bolo cez dvadsať kilometrov a super partia bola len bonus navyše.
