Len Suchý
30. 3. 2024
Na túto sobotu sme naplánovali chatu pod Magurkou a výstup na Suchý, pôvodne Eva plánovala ísť až na Malý Fatranský Kriváň, ale ja som sa len usmial, to je ešte riadny kusisko, mapa hodne skresluje.
Autom sme šli Eviným a chcel som zaparkovať na konci dediny na fajn placi, ale bol tam už zákaz parkovania a nejaký EU projekt detského ihriska, tak sme sa museli vrátiť k ihrisku a parkovali sme pri krčme. Nuž prešli sme sa celými Turčianskymi Klačianmi.
Na nástupe do kopca sa k nám pridala Marta a tak sme debatili o klíme, potravinách a stúpanie nám tak nejak rýchlejšie ušlo. Dnes sa išlo lepšie mne, kým Eva bojovala, aspoň vie ako to je, keď to neide.
Fotili sme šafrán a hore na chate sme dlhšie posedeli pri pivku i polievky kapustovej sa nám ušlo, ten systém jedlo pri okienku hore a pitie pri okienku dole je strašne krepý, dole sa stálo až vonku, telo tam bulo ľudzí.
Ďalej pokračujeme v dvojke, zatiaľ po snehu ani stopy, ale kus nad válovom s vodou sa prvé snehozostatky začali ukazovať, postupne ho pribúdalo, až zrazu tvoril súvislú plochu.
Bolo tam hodne popadaných konárov i stromov, zasahujúcivh na chodník, tak sme sa miestami aj poprelamovali vpred, hlavne keď sme vedeli, že tade pôjdeme aj späť.
Vyšlapaný tvrdý chodník sa zúfalo odmietal topiť, kým okolie klesalo a zostal vyvýšený, šlo sa po ňom, dosť na figu, videl som jedného mladého, ako mu nohé vyleteli a tak sa v tom snehu vyválal, niet divu, mal také nejaké nízke hladké botasky.
Sedlo pod suchým bolo geniálne, polka sneh a druhá polka tráva, celkove bol Suchý absolútne bez sbehu, len sviňa kopec zostal. Fučal som hore jak lokomotíva s prestávkami za každou vŕbou.
Naveľa sme vrchol dobojovali, hore boli zo traja turisti, nebola moc dobrá viditeľnosť, všetko bolo divne biele, vraj saharský piesok. Hore slušne fúkalo, tak sme pokukali Biele skaly, MFK, spravili pár foto a mazali dole, bo čas už bol pokročilý.
Zostupovali sme pomaly, je to strmé a kamenisté, aj tie snehové chodníčky boli dosť technické a človek musel dávať pozor, nebol problem zahučať nosom do snehu.
Na chate sme si dali kofolu, dokúpili magnetky a mazali dolu. Bolo to nejaké nekonečné, niet divu sedemsto výškových neogabeš.
Bola to poriadna túra s prevýšením cez tisíc metrov výškových, i snehu sa nám ušlo, i vetra, len slniečko nám akosi absentovalo.
