Lysec
28. 1. 2024
Nadežda mala zakúpený gopass do Jasenova a my sme sa s Evou zviezli, vybehnúť si na kopčok, Lysec zvaným, kde som ešte vlastne ani nebol.
Parkujeme na rozjazdenom parkovisku a po zelenej vyrážame okolo zjazdovky miernym stupáčikom na žltú na Medzijarky.
Snehu moc nie je, počko tak pod mrakom. Moc toho nachodené nemám, tak fučím a bojujem, ešte že to nie je moc strmé.
Stúpame lúkami s výhľadom na Martin, neskôr serpentínou sa dostaneme na rampu, ktorou to už pritvrdilo, až napokon sa chodník zalomil kolmo na svah.
Aj snehu pribudlo, aj sleniečko sa prišlo kuknúť na tých nem normalných snehošlapov. Fučíme jak o život, v diaľke sa aj vrchol ukázal, to ešte neviem že je len jeden v dlhej rade.
Po hrebení postupujeme stále vyššie, stretáme viacerých turistov už zostupujúcich, za prvým vrcholom vykúka druhý, za ním sa ukáže tretí, potom štvrtý, piaty, šiesty. Už som nevedel či sa mám smiať či hrešiť, bolo to nekonečnéééé.
Nakoniec sme ale ten správny dobojovali, stretli sme tam aj skiaplinistu a boli tam parádne výhľady na Borišov, Ploskú, Nízke Tatry, Rakytov, aj sme čosi pofotili a niečo zajedli.
Dole sme šli po modrej lesom, bolo to v tieni, okamžite sa ochladilo a snehu bolo miestami podstatne viac. Stretli sme ešte pár vrcholu chtivých, ale nám už v podstate stačilo.
Spodky boli dosť nepríjemne, snehu menej, konáre a korene s ľadom, nie su moc vydarená kombinácia, ale zvládli sme to bez pádu.
V doline po ceste to bolo nekonečné, ale Nadežda nam prišla s autom kus cesty oproti.
Túra ako bič, myslel som si že vychádzka a nakoniec z toho bol poriadny Mordor, tie radové pavrcholy boli na šľaktrafenie, ale tie výhľady stáli za to, niekedy si to zopakujeme.
