Chata pod Chlebom
10. 3. 2024
Pôvodne sme plánovali Veľký Malofatranský Kriváň, ale nakoniec to dopadlo úplne inak.
Na túto nedeľu sme s Evou vyrazili i napriek mizernej predpovedi, do oblasti môjmu serdcu velmo blízkej, do Kriváňskej Malej Fatry.
Parkujeme v Šútove konča dediny a cez lúky smerujeme k Zajacovej. Obdivujeme rúdel vysokej, keď nás zaregistrovali, tak zdrhli, len smrad po nich zostal.
Zo Zajacovej stúpame po značke naokolo, dobehol nás miestny turista, má to tu tréningovo častodenné, tak sme celkom pokecali.
V lese pod Čierťažov sa ukázal prvý sňah, postupne ho pribudalo, až vytvoril súvislú plochu.
Počko za moc nestálo, bolo silne zamračené, hmlisto, obliekali sme, vyzliekali, potom sa rozpršalo, za chvíľu prestalo.
Na zjazdoveke to pritvrdilo, Eva tu ešte nikdy nebola a úspešne sa zaradila do dlhej šóry, zjazdovku záfalo preklínajúcich snehošlapov, tu veru tých škaredých slov hodne popadalo, za tú dobu, čo sem chodím.
Veru aj nesmeky vytiahla, ja som sa snažil ísť v starších stopách. Zjazdovka je nekonečná, horizont sa pred tebou posúva a máš pocit, že ti sviňa chce zdrhnúť.
Nakoniec sme to ale dobojovali, pred nami sa ukázala nezreteľná chatamorgána, s neviditeľným Chlebom v pozadí.
Dali sme si na chate polievočku, pivečko, kafe a zhodli sme sa, že nemá cenu ísť ďalej,do tej ničoty.
Zostup bol tradične nekonečný, trocha sa nám výhlady otvorili, šli sme pomaly, na istotu, ten ľadový chodník bol hodne nepríjemný.
Skrátili sme si to Generálom, na lúkach dole sme našli prvé nesmelé šafrány.
Toto rozhodne nebola light túra, aj ten sneh aj ten kopec rozhodne dali zabrať, ale ešte sa sem vrátime za lepších podmienok.
