Slnečný Choč
21. 1 2014
Hlásili pekné počko a tak som navrhol útok na peknú horu Chočom nazvanú, môj návrh bol vypočutý a nazbieralo sa nás do troch aut. Bola s nami prvý raz aj Eva a kopec sa jej hodne páčil, dokonca bol nami i Tondo s manželkou.
Parkujeme vo Valaskej Dubovej na spodnom parkovisku, vedľa plochy ľadu, nejaká voda im tam vytiekla a zamrzla. Na úvod bol nejaký gambáčik z ešte silvestrovského Tatrateaju i nejakým pišingerom Maja ponúkala.
Prechádzame dedinou a začíname stúpať chodníkom v úžlabine, schovaným pred slnkom, je to štandartne nekonečné, miestami vidíme ožiarené vapencové vrcholy nad nami, tu dole je ale chladno, miestami máme na chodníku vytečený ľad, tak sa i mačky a nesmeky vyťahujú.
Naveľa dobojujeme na slnečnú Strednú poľanu, kde je pauzička, pokec i foto. Pokračujeme miernejším chodníčkom smerok k vrcholu, miestami ide značka lesom, na úsekoch ide strmšie, dokonca i reťiazka tam je.
Počko je krásne a viditeľnosť je parádna, tak fotíme Rozsutec s Kriváňskou fatrou i Kubínsku hoľu.
Vo vrcholovej pasáži je dosť snehu, aj zostupujúcich ľudí pribudlo, vyhýbanie je miestami obtiažne.
Konečne vrchol, je tu kopec ľudí, skupinky na vrchole sa obmieňajú, každý chce kúsok zamrznutého času, schovaného v mobile či na SD karte.
Obdivujeme výhľady na Tatroše, Jarové Brdo i širokú Maru z Liptova.
Balíme saky paky a zahajujeme návrat, prestávka na Poľane, ešte posledný kuk na vrchol a hajde preč zo slniečka.
Zostup je dlhý a kolená dostávajú zabrať. Dole sa odmačkujeme a cez dedinu bojujeme k autám.
Moc pekná turička, trochu teho vianočného cukru spáliť i trochu nohé rozhybať rozhodne nazaškodilo.
