Szabóová Skala a Vyhne
Szabóová skala, Rozgrund, Vyhniansky travertín a Vyhnianské skalné more
21. 4. 2024
Hlásili na nedeľu ochladenei a tak sme s Evou zrealizovali starší plán na návštevu Štiavnického revíru.
Prehupli sme sa cez Veľké Pole s novým asfaltom, na novej ceste do Žarnovice a odtiaľ do Lehôtky pod brehmi, kde parkujeme pri Mlyne.
Cez dedinu sa dostávame na strmý chodníček do hory, ten sa mení na ešte strmší, pľúca mám až v krku, Eva je vyrehotaná.
Po slnečnom hrebienku sa dostávame na silne fotogenický flek na skalnom brale s dreveným krížom. Výhľady sú na dedinu, pohorie Vtáčnik i na Bralce s Kečkou na druhej strane doliny.
Szabóva skala bola najstaršia prírodná rezervácia v Rakúsko Uhorsku, vznikla v roku 1907, na základe geologickej výpravy do oblasti v roku 1901 a bola pomenovaná podla Jószefa Szabóoa, ktorý urobil podrobný prieskum a popísal geologickú stavbu Štiavnických vrchov.
Schádzame k autu a po ceste dolinou ideme ku Štiavnici na Červenu Studňu, odkiaľ schádzame pozrieť k Rozgrundu, je to veľmi zaujímavé miesto, skoro sto rokov to bolo najodvážnejšie vodné dielo na svete s úzkou a vysokou hrádzou, voda bola privádzana jarkami z iného rozvodia a slúžila na pohon banských čerpadiel. Je veľká škoda, že dnes je objekt neprístupný, ale priehrada slúži ako zdroj pitnej vody, tak je to pochopiteľné.
Schádzame do Vyhní, niečo zjeme v reštike, pôvodne sme šli len na kofolu. Povedľa kúpaliska sa dostávame k tenisovým dvorcom za ktorými je Vyhniansky travertín zvaný Mamut.
Je to travertínový hrb, vytvorený nánosmi z potôčika ktorý cezeň stále preteká, spolu s rastlinami a machmi to tvorí divnú konšteláciu.
Pokračujeme na nástup ku kamennému moru. Stúpame pomädzi domčeky v stráni a lesom až na kamenisko, inak to nazvať neviem. Prešlisme to spodkom a vrátili sme sa krížom cez kamennú pláň, dole lesom k domom a k autu.
Bola to fajn vychádzka, nebolo moc teplo, ale ani sme nezmokli, začalo fŕkať, až keď sme k autu dorazili.
