Temešská Skala ebike
19. 11. 2025
Ukazoval sa jeden z posledných slnečných dní, síce už studených, ale aj tak by sa patrilo to využiť, tak som ohlasi Standa, či nevybehneme na ebikoch na Žarnov. Nie moc mu to pasovalo, lebo auto mal v servise a ebike na chalupe v Nevidzanoch, tak som zmenil plány, že dôjdem ja tam a niečo vybehneme.
Dakedy dávno, ešte v minulom tisícročí som z Nevidzian robil Temešsku Skalu a Maguru, na horáku, to by sme mohli dať. Mali sme vyrážať okolo pol jednej, ale baterka na aute zas štrajkovala, tak sme šli o hodinku neskôr.
Stúpali sme povedla potoka Nevidzianky, cesta bola dobrá, tiahne sa popod Palenicu, nad sutokom potoka Ford sme sa točili pod polovnickou chatkou dolava a juhovýchodným ubočím traverzujeme na presvetlenu hranu, odtaľ zas juhozápadnými svahmi až hore pod Repinu, kde sa dostávame na žltú značku. Nasledoval taký technickejší udek po chodníčku k tabuli chraneneho pásma, kde zisťujeme, že skala je na druhej strane údolíčka, za sedlom. Evidentne som si to už moc nepamätal, ale mam dojem, že som si tam schoval bike a vybehol som na Skalu.
Nebolo moc o čom špekulovať, pomaly povedla ebiku schadzame po nezretelnom chodníku povedla oplotku, je to tu zarastené nižšie napadané staré buky. Ebiky nechavame v sedle a vybehneme si hore na skalu.
Sú tu parádne výhľady a pekný drevený kríž, niečo pofotíme a riešime čo ďalej, že je zostup hnusne strmý si pamätáme, ale moc možností tu nemáme a z temeša sa dá prehupnuť cez horu do Nevidzian.
Bolo to také kostrbaté, strmý chodník, hodne lístia, šli sme opatrne, ešte že sa to až tak nešmýkalo. Nakoniec sme dobojovali na lúku po ktorej sme zišli k lesu, za ktorým užbol Temeš.
Ani záver nebol jednoduchý, tá cesta bola silne podmočená, blata sme si užili habadej, miestami bola vymletá od dažďa, ešte že to nebolo až tak dlhé.
V Nevidzanoch nakladám ebike, Stanko vyráža do PS na ebiku.
Bola to taká neskorojesenná akcia, na tej skale som už dávno nebol, čiže potešila.
