České Švajčiarsko
18. 9. 2026
Braňo mi dohodil akciu s cestovkou z Považskej Bystrice, odchod ráno o šiestej z Ilavy, kam som sa presunul cez Homôlku svojim fordíkom.
Zostava v autobuse bola hodne vekovo vysoká, patrili sme medzi najmladších účastníkov zájazdu.
Cestou sme sa zastavili na Tiských Skalách, peknej barierovej pieskovcovej zostave veží.
Pri presune, pred cielom etapy, sme na úzkej ceste stretli linkový autobus, nebolo sa kde uhnúť, cesta bola tak na jeden bus + cyklista, vlavo svah hore, vpravo svah dole, míňali sa na centimetre, aj späťák musel rukov odťahovať, trvalo to skoro dvadsať minút.
Ubytovaní sme boli v Jetřichovoviciach na hotely Bellevue, na velkom hoteli z minulej éry, úroveň turistickej ubytovne, ale všetko funkčne a čisté. Osádka utobusu bola sklamaná, lebo slúbený vojkajší bazén bol v kategórii biologická zbraň a padol aj celý plánovaný program, lebo šofér odmietol presuny autobusom po tých extremne úzkych cestách, mal recht, bo niektorí spomínali kolízie aj linkovými busmi počas presunu do Krasnej Lípy.
Nám to nevadilo, lebo sme si robili vlastný plán. Na večeru bola sviečková, varili dobre a bolo teho dosť. Na izbe som bol s Braňom, bola to 3 + 1 tak miesta bolo dosť, vedla mali izbu Monika s Marekom.
Sobota
Ráno boli švedske stoly, bolo dobrý výber a bolo toho habakuk. Vyrazili sme na okruh cez Mariinu vyhliadku, Rudolfov Kámen, Šaunšejn, na Malú Pravčickú bránu a cestou späť sme sa zastavili na zrúcanine Dolskémo mlýna, kde dakedy dávno točili Pyšnú princeznú.
Počasie nám prialo, bolo tak trochen pod mrakom, v lese bolo sucho a rástlo tam kopec všelijakých húb. Kolečko meralo dokopy dvadsať kilometrov, ale bolo to hodne hore, dole, tak to dalo poriadne zabrať.
Vyrážali sme vo štvorici s Braňom, Monikou a Marekom, cestou sa k nám pridali Ingrid s Jankom. Dochádzame po asfalte do Jetřichovíc a počujeme muziku, mali tam miestni stretnutie susedov, kapela hrala silne falošne, ale hrali s takým nadšením, že aj Braňo ich vzal na milosť, dali sme par pív a posedeli i pokecali s domácimi.
Večer bola zábava, tak sme trochu potrsali, Braňo sa prejavil ako parketový lev a vytáčal tie postaršie pani jednu za druhou, boli celé vytešené, kapelou bol postarší pár, ale boli fakt dobrí, Braňo si i gitaru požičal i strunu urval, tak sa do teho vložil, celkom dobre bolo.
Nedeľa
Ráno hlásia nejaké prehánky na popoludnie. Marek zbehol na omšu do miestneho kostola a my sme takticky zmeškali bus do Hřenska, tak sme dali náhradný plán, návštevu zrúcaniny Falkenštej, kým pôjde ďalší. Bolo to desať minút od zástavky, zase do kopca, zase kopec železa na bralo a hore dokopy nič, ale v podstate v pohode.
Presunuli sme sa busom do Hronska k Edmundovej souteske, zajednali sme si lístky na jazdu pramicou a sadli sme u Žáby na kafe, pivo a nejakú poživeň. Souteska bola celkom pekná, ja vodu a skaly môžem, mne sa to celkom páčilo, Braňo to nadšenie moc nezdielal, za štrnasť euro sa mu to zdalo nic moc. Spoločnosť nám robil ,,ukecaný" českonemecký gondolier, dokonca nám aj vodopád pustil, cele to trvalo tak polhodinku tam i späť.
Po asfaltke sme sa presunuli na zástavku Tri prameny, odkiaľ sa vyráža hore na Pravčickú bránu. Začalo popŕchať, neskôr i pršať. Stúpame údolím s výrazným skalným masívom, Marek spominal, že pred tým velkým požiarom nebolo vidno nič, len les, dnes z neho stoja len pahýle s náletovým brezovým porastom.
Stúpame stale vyššie a prší stále viac, máme prestávku pod mohutným prevysom bokom od chodníka, Monika zisťuje na mapy com, že bus nam ide za paťdesiat minut, tak musíme vyraziť ďalej.
Pri veľkej reštaurácii fotime Pravčickú bránu a zahajujeme návrat, pieskový povrch chodníka je už premočený, je nestabilný, treba dávať pozor. Na zástavke je velký prístrešok, tak čakame bus pod strechou vo veľkom kolektíve.
Po dojazde ešte vyrazila Monča s Marekom na čaj s rumom, ale my sme padali na izbu, do horúcej sprchy a par frťanov, ešte sme do večere i šlofika stihli.
Na večeru bol moravský vrabec s chlupatými knedlikmi, ktoré už pomali liezli Braňovi hore krkom, mne nevadili, ja ich môžem.
Pondelok
Ráno sa balíme a po raňajkách vyrážame na trasu domou. Zastavili sme sa na čadičovom skalnom útvare zvanom Panská skála. Bolo to celkom zaujímavé. Počasie sa po včerajšom daždi zlomilo, ostalo zima a fúkalo.
Presúvame sa do Českej Lípy, v pláne bola prehliadka Kostnice, ale moc nadšenia pre to v kolektíve veru nebolo, keď sme zistili cenu 250 Kaček, tak sme sa rozhodli ísť radšej na poriadny obed a veru tá moja pečená kačica bola super. Sedeli sme u Zlatého lva se sličnou slečnou za pultom, dobrým kucharom a aj pivo mali dobré.
Do Ilavy sme dorazili okolo ôsmej večer, presun domov bez príhod, mi trval hodinku.
Bola to vcelku zaujímavá akcia, videli sme kus sveta a to české Švajčiarsko je fakt moc pekné, ešte sa tam veru naisto vrátime.