Drienok
11. 10. 2026
Zastavil sa u mňa Villi s Alou, vraj by sme v nedeľu mohli niekam vyraziť, padol návrh na Ostrú, ale nakoniec uspel Drienok, lebo na ňom ešte neboli.
Pridal sa k nám i Kinderko, tiež tam nebol, parkovali sme v Rakši. Je to dosť dlhý nástup dolinou po asfalte cez Maču, do sedla pod Drienkom je to dve pätnásť a hore ešte hodinku.
Celkom vyšívali, až som im nestíhal, cesta stále vytrvalo stúpa, najpr vedla potôčika a neskôr lesom. Od sedla to už stúpa brutálne, bol som tam pre pár rokmi s Evkou, tak som vedel do čeho idem.
Je tam poriadny ofajč, vydriapeš sa na strmý kopec, celý šťastný, že to máš z krku a ten Drienok je schovaný až za ním. Ala už campovala, vyťahovala jedenie, keď ju Vili zahaltoval, že ešte nie su v cieli.
Drienok je pekný kopčok, taký poctivý, veru nie je sadarminko. Má krásne výhľady na Velkú Fatru, Borišov, Križnu, Ploskú, Lysec i na Turiec s Vtáčnikom v pozadí.
Posedeli sme, niečo zajedli, bol som pozrieť i na bočnú vetvu s výhľadom na Ostrú a Tlstú.
Dole sa išlo lepšie, len ten asfalt bol nekonečne nekonečný.
