Gýmeš ebike
3. 9. 2026
Túto akciu sme s Ďurim plánovali už dlhšie, ale stále nám do toho čosi vliezlo, až teraz sa nám podarilo určiť termín, počko máme stabilné, v podstate až moc suché.
Vyrážame vo štvrtok o ôsmej z Novák, Ďuri obnovil vozový park, kúpil novšieho Kamiqa, aj nosič na ťažné pre dva biky, tak je vyriešená preprava ebikov.
Pôvodne sme mali vyrážať z Oponíc, ale Ďuri oslovil kamaráta Dana z Urminiec a ten navrhol, že z Kovariec, oblasť dobre pozná, tak sme súhlasili.
Vyrážame cez lúky a polia smerom k Tribeču, kus lesom cez Huščavy, Gedejovce a Súlovce na Oponický hrad, kde sme mali pauzu, Ďuri tu dlho nebol, tak si to trochu poobzeral.
Pokračujeme na nový cyklochodník cez Hráškovú na nový asfalt nad Červeným krížom, išiel som tade už viac krát, ale až teraz som prišiel na to, prečo sa to tak volá, fakt tam bol novo natretý červený kríž, kúsok nad križovatkou, kde sme odbočili po novej asfaltke, až do Jelenca.
Tam sa nezastavujeme, prechádzame chatovou oblasťou a za vyschnutým slnečnicovým poľom stúpame k Pánskemu lesu nad vinicami.
Dosť som sa tohto chodníka obával, ale bolo to úplne v pohode, stúpanie príjemné, chodník široký, až v závere nad sedlom bol nepríjemný krátky kamenistý úsek.
Na hrade bol velká výprava školákov, Ďuri vyrazil na prehliadku hradu a ja s Danom sme kecali, sledujúc prebiehajúcu zdravotnú prípravu školákov.
Vtipné na tom je, že sa sem pol dňa trepeme a nakoniec sme nespravili ani jedno foto z hradu.
Dole schádzame o hodne strmším chodníkom, po žltej značke, do Kostolian pod Tribečom, kde sme skončili v Krčme pod Tribečom, síce mala byť ešte do tretej zatvorená, ale narazili sme na sličnú krčmárku, čo tam práve niečo doniesla, tak sa nám pivečko i nejaká kofola ušla.
Tam som zvážil, že moja baterka na Tribeč už nevyzerá, mal som už len 55%, tak sme upravili plán, že cez Mišov vrch na druhú stranu a dole do Kovariec.
Stúpame cez Jedliny na známu cestu do Zlatna, ale v závere pokračujeme asfaltkou na Kozlišov, je to celé do kopca, šetrím baterku, tak idem na ECO, čiže výdatne ťahám, ale i tak zaostávam, Ďuri s Danom maju silnejšie baterky i nižšie váhy, tak sú zatiaľ v pohode.
Za Kozlišovom stúpame ďalej až na Trojchotár, zvaný i Mišov vrch vo výške 670 mnm, kde sa prehupneme na druhú stranu hrebeňa. Tadialto sme pôvodne plánovali na Tribeč, je to ešte sto sedemdesiat výškových, ale moja baterka má už len tridsať percent, tak sa nedá špekulovať.
Na ďalšej križovatke sme zakufrovali, odbočili sme skôr a po modrej sme sa vracali zase hore na hrebeň, smerok k Vlčici, ale včas sme to zistili, tak to nebola velká zachádzka.
Nad Janovým vrchom Danovi vypadol mobil, mal otvorenú kapsičku, nuž občas sa zadarí, keby šiel sám, tak o tom ani nevie a hodne by sa prejšou sem hore.
Stojíme na autobusovej zástavke pod Medvedím vrchom, kde debatíme s dvoma postaršími ebikárkami, Dano odkazal pozdraviť spoločných známych a pokrčujeme dole smerom k Dekanovej chate, ale ešte pred ňou odbočujeme na lesný chodník prechádzajúci pomedzi Malú Kurňu a Hrdovickú skalu. Po ňom sa dostaneme na polia nad družstvom, kade zbehneme do Kovariec.
Končíme v krčme, Ďuri šoféruje, Dano nepije a tak pivo mám len ja, ale pridali sme i jednu vydarenú pizu, tak sme chvílu posedeli.
Dobojoval som s dvadsiatimi percentami, čiže teoreticky by sa ten Tribeč aj dal realizovať, ale bolo by to LTT, ten ECO systém je úsporný, len sa človek pri ňom narobí.
Bolo to dokopy okolo päťdesiat kilometrov a aj výškových bolo celkom dosť, čiže poctivý výjazd.
Bola to super túrička s dobrou partiou, musíme Danovi poďakovať za povodenie cestičkami po miestnych krkahájoch, evidentne to tam všetko poznal, však som ho pozval k nám, nech mu to kúštik oplatíme.
