Vlore Himare
2. 6. 2026
Dnešná královská etapa mala ísť cez sedlo Dukat Fshat, dokopy to malo mať 1600 vm s dĺžkou 65 km, bola tu i druhá varianta ísť cez dialničný tunel Liogorase s dlžkou šesť km, vraj tade minulý rok normálne cyklisti prešli. Zvolil som tretí variant, šiel som autobusom, bol som už unavený, tak som dal oddych.
Volala mi Tamara, že ich do tunela nepustili, že čakajú v priestore pred tunelom, jediný to skúsil Jarmal, na výzvy ampoliónom nereagoval, dialnična hliadka ho dobehla skoro v polke tunela, musel sa otočiť a hnali ho pred sebou naspäť.
Tak sme ich naložili a cez tunel sme pokračovali do Himare, ubytovali sme sa v malom hotelíku, prevádzkovaným haklivým grékom, nesmeli sa biky o nič oprieť, sprchovací kut bol mikro, meter krat meter s gumeným závesom, ale všetko čisté a upravené.
Prišiel telefonat, že Radosa havaroval a ma zlomenú klučnu kosť, šiel po neho taxi. Začali postupne dochádzať vrchári, mali toho plný fiok. Lubko sa priznal, že už i tlačil ebike, keď mu došla baterka, obugalo ich v závere tie hupaky boli nekonečné, mali toho dosť i Vilko s partiou, prakticky už po tomto na biky ani nesadli.
Doviezli Radosu, vyložili sme ho i bike, porozpraval nam čo sa zadarilo, vraj mu v zjazde vletela osa pod okuliare, aj ho poštípala, vraj nešiel rýchlo, tak sa ju snažil uvolniť a zrazu bol múr velmi blízko. Mal aj cestné lišaje na lakti a na boku. Lubica s nim vyrazila taxikom do nemocnice, vrátili sa až večer.
My sme si dali neco k snedku, nejakého morského vlka v reštauracii hotela a neskôr i dobrú večeru. Peťo bol celý boľavý, ale dali mu nejaké prášky.
